Platia v USA iné prírodné zákony? Spotreba plug-in hybridov je tam trikrát vyššia!

Európa sa rozhodla, že bude kontinentom s najnižšími emisiami CO2. Do roku 2050 chce byť uhlíkovo neutrálna. Tomu zodpovedá aj tlak na výrobcov áut, keďže automobilová doprava je považovaná za jeden z najväčší zdrojov znečistenia. Priemerné emisie nových áut majú už v tomto roku dosiahnuť 95 gramov CO2 na kilometer a v roku 2030 to má byť ešte o 37,5 % menej ako v roku 2021. Automobilkám hrozia za prekročenie limitov obrie pokuty. A keďže už dnešná norma je na hrane fyzikálnych zákonov áut so spaľovacími motormi, pretože tých 95 gramov na kilometer predstavuje spotrebu okolo troch litrov na 100 km, automobilkám neostáva nič iné, ako sa uchýliť k elektrifikácii. A najlepšie k zástrčkovým hybridom.

Spotreba plug-in hybridov sa totiž podľa normy WLTP meria iba na prvých 100 km jazdy a do emisií sa nezapočítava vzdialenosť, ktorú prejdú v čisto elektrickom režime. To môže byť priemerne od 40 do 60 km. Energia plne nabitých akumulátorov tu jednoducho nefiguruje. Takže plug-in hybridy môžu mať vysoký výkon, čo vyhovuje najmä prémiovým výrobcom, a zároveň čarovne nízke emisie. Ak niekto vyrobí zástrčkový hybrid s elektrickým dojazdom 100 km, bude mať v Európe nulovú spotrebu. Stačí však zmeniť metodiku merania, a skutočnosť je razom celkom iná. Uveďme dva príklady, ktoré skvelo dokumentujú zvrátenosť metód, akými sa chce Európa dopracovať k nižším emisiám.

Bentley Bentayga Hybrid spotrebuje podľa európskej normy WLTP na 100 km len 3,5 litra benzínu, čo zodpovedá emisiám CO2 na úrovni 79 g/km, pritom má výkon 330 kW a krútiaci moment 700 Nm! Na stovku zrýchľuje toto opulentné SUV pre milionárov za 5,5 sekundy. Takže je to auto snov. Čo sa však stane, ak podstúpi meranie v USA, podľa metodiky tamojšej organizácie EPA? Toto isté auto má zrazu priemernú spotrebu 12,4 litra na 100 km, v meste 13,8 a mimo neho 11,2 litra. To je viac ako trojnásobok oficiálnej európskej spotreby. A asi netreba vysvetľovať, ktoré z údajov sú k pravde bližšie. Americké merania navyše úplne spochybňujú prínos plug-in hybridov, ktoré sa v Európe rozmáhajú priam raketovou rýchlosťou.

Osemvalcová verzia Bentaygy 4,0 V8 bez elektromotora, má totiž priemernú spotrebu vyššiu len o 2,6 litra, ale na diaľnici je napríklad úspornejšia o celý liter! Pritom disponuje výkonom 404 kW a na stovku zrýchľuje za 4,5 sekundy, je teda výkonnejšia, rýchlejšia a v niektorých režimoch úspornejšia. Podobne je to s druhým príkladom. Je ním prémiové BMW 330e s výkonom 185 kW a zrýchlením na stovku za 5,9 sekundy. V Európe má tento plug-in hybridný sedan kombinujúci preplňovaný 4-valec a elektromotor priemernú spotrebu 1,9 litra na 100 km, keďže prvých 66 km zvláda na elektrinu. Za Atlantikom mu však EPA namerala priemer 8,4 litra na 100 km. Za taký výkon to nie je veľká konzumácia paliva, no rozhodne viac ako štvornásobná v porovnaní s certifikovanou spotrebou v Európe.

EPA navyše porovnala spotrebu BMW 330e s jeho čisto benzínovým súrodencom BMW 330i s radovým 6-valcom a prišla k záveru, že má priemernú spotrebu 7,8 litra, teda o 0,6 litra nižšiu, ako drahší a technologicky zložitejší plug-in hybrid. Prínos plug-in hybridnej sústavy je teda opäť sporný. Znižovanie emisí áut je, samozrejme, správny smer, Európa by si však mala ujasniť, či chce mať nižšie emisie len na papieri, alebo v ovzduší. Anomália metodiky WLTP totiž vedie výrobcov k masívnej ponuke plug-in hybridov. A tie sú skutočnými klamármi. Dokonca väčšími, ako sa zdá podľa uvedených čísiel. Je totiž známe, že plug-in hybridy ich majitelia nedobíjajú. Jednak preto, že absolútna väčšina z nich nepodporuje rýchlonabíjanie, čo znamená veľkú stratu času a po druhé preto, že sa pre ne rozhodli len na základe vládnych dotácií na kúpu nízkoemisných vozidiel.

Pritom však majú často vyššiu spotrebu paliva než ich štandardní súrodenci. Vyplýva to z toho, že si so sebou vozia balast v podobe vybitých akumulátorov s hmotnosťou aj 300 kg. Je to vlastne hmotnosť celej posádky aj s batožinou. Uvedené plug-in hybridné BMW a Bentley sú len príkladmi, ku ktorým existujú relevantné dáta. Touto „chorobou“ trpia všetky zástrčkové hybridy. Automobilky si pritom môžu plug-in hybridy započítavať do štatistiky registrácií dvakrát, čo vylepšuje ich emisný flotilový priemer, no realitu deformuje ešte viac.