Škoda 990 NOV: Kombi z ‘embéčky‘ sa na linky nedostalo. Škoda, malo až dva kufre!

V Mladej Boleslavi mali dlhú tradíciu výroby praktických kombi. Revolučná „tisícka“ z roku 1964 to ale zmenila. Vzadu uložený motor bol totiž príliš veľkým „orieškom“ na to, aby sa zo sedanu stal nástupca vtedajšej Octavie Combi. Napriek tomu jeden exemplár vznikol. Volali ho „Hajaja“. Motor si totiž „ľahol“ pod dno kufra.

25.04.2020 07:00
44
Prototyp kombi vznikol na základe flotily... Foto: Škoda-Auto
Škoda 990 NOV Combi - prototyp 1963 Prototyp kombi vznikol na základe flotily päťdesiatich predsériových exemplárov Škody 1000 MB, vtedy ešte označovaných ako 990 NOV. Je to jasné z odlišnej prednej masky a vystupujúcich reflektorov, ktoré sériová tisícka nemala. Konkrétne išlo model s poradovým číslom 31.

Legendárna „embéčka", teda Škoda 1000 MB s motorom umiestneným za zadnou nápravou patrila v polovici 60. rokov k najmodernejším vozidlám v takzvanej litrovej triede. Oceňovali ju dokonca aj na Západe. Moderný sedan so samonosnou karosériou prišiel na trh v roku 1964, no v Mladej Boleslavi plánovali už počas vývoja rozšíriť ponuku nového modelu o ďalšie verzie. Vo výhľade bolo kupé, roadster s plátennou strechou, ako nástupca exportnej Felicie, a samozrejme – kombi. Napokon, s praktickými karosériami mala Škoda dlhoročné skúsenosti. Ich korene siahajú až do prvej polovice dvadsiatych rokov, teda do čias, keď ešte boleslavské autá niesli logo L & K.

Napríklad k modelu 110, ktorý mal vymeniteľnú zadnú časť karosérie. Cez deň slúžil živnostníkom ako dodávka a v nedeľu, po výmene zadného modulu, ako dokonalé rodinné auto. Úspech mali od roku 1934 aj ľahké úžitkové verzie najrozšírenejšieho Popularu s úžitkovou hmotnosťou 300 kg. K zákazníkom Škody patrili nielen súkromníci a podnikatelia ale aj renomované spoločnosti ako Baťa či Meinl. Bol to proste dobrý biznis. Koncom štyridsiatych rokov vznikli na báze modelov Škoda 1101/1102 „Tudor" dodávkové karosérie aj kombi Station Wagon (STW).

Kombi malo predĺženú strechu, tretí pár bočných... Foto: Škoda-Auto
Škoda 990 NOV Combi - prototyp 1963 Kombi malo predĺženú strechu, tretí pár bočných okien a výklopné jednodielne veko batožinového priestoru s výškou 760 mm a šírkou 1 060 až 1 100 mm.

Vynikali zväčšenou presklenou plochou, bohatšou výbavou a predovšetkým variabilitou interiéru. Sklopením zadnej lavice vznikla ložná plocha s dĺžkou 1 490 mm a šírkou 980 až 1390 mm. Sériovej verzii, ktorá schádzala z liniek závodov vo Vrchlabí a Kvasinách, predchádzal celý rad prototypov a menších výrobných sérií z ďalších československých karosární. Od jari 1953 potom vznikalo vo Vrchlabí objemné kombi Škoda 1200 STW, v modernizovanom prevedení Š 1201 STW, vyrábané až do októbra 1961, kedy na ďalší tucet rokov prevzala štafetu Škoda 1202 STW. Predchodca legendárne trnavskej „tisídvestotrojky“.

Najrozšírenejším dvojpriestorovým automobilom „škodovky“ sa však stala Octavia Combi, označovaná tiež ako Octavia Praktik. Prvý prototyp vznikol v septembri 1959, o rok neskôr vzbudil počas premiéry na strojárenskom veľtrhu v Brne veľkú pozornosť a v roku 1961 sa vydal k zákazníkom. Octavia Combi sa tešila obľube aj v zahraničí, napríklad v roku 1966 putovalo na export až 72 % všetkých vyrobených kombi. Bolo len logické, že čosi podobné chceli mať „škodováci“ aj z revolučnej tisícky, prvého modelu so samonosnou karosériou. Malo to však háčik.

Motor, ktorý bol normálne sklonený v uhle 30... Foto: Škoda-Auto
Škoda 990 NOV Combi - prototyp 1963 Motor, ktorý bol normálne sklonený v uhle 30 stupňov, musel byť uložený pod dnom kufra v takmer vodorovnej polohe. Hlava sa ocitla naľavo a výfukové zvody pod motorom. K hliníkovému štvorvalcu sa dalo dostať až po odstránení veka na podlahe. Prístup bol teda náročný.

Tisícka mala motor za zadnou nápravou, čo nie je pre kombi práve ideálne riešenie. Najväčšia koncepčná novinka sa tak razom stala najväčšou nevýhodou. No i tak sa v Boleslavi pokúsili o takmer nemožné. Za základ kombi poslúžil jeden z päťdesiatych predsériových prototypov Škody 1000 MB, ešte s označením 990 NOV (Nový Osobný Automobil) s poradovým číslom 34. V čase prestavby mal už najazdených 31 000 testovacích kilometrov. Samotné prekarosovanie nebolo až tak veľkým problémom, zmeny boli dokončené už vo februári 1963, no spomínaný motor áno. I keď bol sklonený v uhle 30 stupňov, v kombi jednoducho zavadzal.

Konštruktérom neostávalo nič iné, ako pristúpiť k radikálnemu riešeniu – uložiť celohliníkový radový 4-valec takmer úplne naležato, aby sa hnacia jednotka zmestila pod dno batožinového priestoru. Hlava valcov sa ešte k tomu ocitla vľavo a výfukové zvody pod motorom. Práce si vyžiadali až štvrť roka. Plochá konfigurácia inšpirovala k prezývke „Hajaja" – podľa dobového seriálu rozhlasových rozprávok na dobrú noc. Vpravo od pohonnej jednotky umiestnili konštruktéri chladič. Na rozdiel od obdobne koncipovaných modelov konkurenčných zahraničných značiek, napríklad Volkswagenu Passat 1500 Variant z roku 1962, alebo Fiatu 500 Giardiniera z roku 1960, totiž Škoda nepoužila chladenie vzduchom.

Úžitkové vlastnosti kombi boli excelentné. Malo... Foto: Škoda-Auto
Škoda 990 NOV Combi - prototyp 1963 Úžitkové vlastnosti kombi boli excelentné. Malo nielen zadný kufor, ktorý zvládol po sklopení operadiel odviezť predmety dlhé 1,6 metra ale k tomu všetkému ešte druhý batožinový priestor pod prednou kapotou.

Úložný priestor bol prístupný zadným dohora výklopným vekom s výškou 760 a šírkou 1 060 až 1 100 mm. Fixované bolo kovovou vzperou. V kombi dlhom 4150 mm, širokom 1620 mm a vysokom 1400 mm bolo možné prepravovať po sklopení zadných sedadiel predmety dlhé až 1600 mm. Rázvor 2400 mm zodpovedal štandardnému sedanu. Čo je ale ešte výnimočnejšie, kombi malo dva kufre, pretože ten predný ostal bez zmien. Z úžitkovej hmotnosti, ktorá bola zvýšená na 380 kg, zostávalo po odpočítaní štyroch osôb 40 kg na náklad vpredu a 40 na ten vzadu. Pohotovostná hmotnosť 811,5 kg bola medzi nápravy rozdelená v pomere 39 : 61, no pri plne naloženom kombi s celkovou hmotnosťou 1 191,5 kg, sa pomer zmenil na priaznivejších 40,5 : 59,5.

Z trojtýždňového programu skúšok, počas ktorých prototyp na prelome mája a júna 1963 absolvoval 7 000 km, vyplynula spotreba 7,6 l na 100 km pri priemernej rýchlosti 74 km/h. So štvorvalcom s objemom 988 kubických centimetrov a výkonom 42 koní (31 kW) pri 4650 otáčkach za minútu, dosiahla „Hajaja" najväčšiu rýchlosť 115 km/h. Pozitívne bola hodnotená vzdušnosť interiéru aj veľkorysý objem dvoch priestorov na náklad a batožinu. K nevýhodám patril extrémne komplikovaný prístup k motoru cez odnímateľné veko v podlahe kufra, čo prakticky znemožňovalo bežný servis. Problémy sa ukázali aj s chladením, hoci objem chladiacej kvapaliny vzrástol na 9,2 litra. To všetko zmarilo šance na sériovú výrobu.

V Boleslavi sa radšej plne sústredili na nábeh sériovej produkcie Škody 1000/1100 MB v radikálne vynovenom závode. Úloha kombi tak ostala na pleciach Octavie Combi, ktorá vydržala na linkách až do roku 1971 a skončila s bilanciou 54 086 kusov. Prežila nielen tisícku ale stihla aj modernizovanú Škodu 100. Jediný vyrobený prototyp kombi Škoda 990 „Hajaja" je dnes súčasťou expozície Škoda Múzea v Mladej Boleslavi. Na nové kombi si musela Škoda, respektíve jej zákazníci, počkať až do roku 1990, keď sa predstavil Forman – praktické kombi na základoch Favoritu z roku 1988, prvého modelu Škody s predným náhonom. Táto koncepcia bola na prestavbu oveľa vhodnejšia.

Škoda 990 NOV Combi
		- prototyp 1963
Škoda 990 NOV Combi -
		prototyp 1963
+9Škoda 990 NOV Combi -
		prototyp 1963

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
44 debata chyba
Viac na túto tému: #Škoda 990 #Škoda 1000 MB #Škoda
Články podľa značiek