Škoda 990 NOV: Kombi z ‘embéčky‘ sa na linky nedostalo. Škoda, malo až dva kufre!

Legendárna „embéčka", teda Škoda 1000 MB s motorom umiestneným za zadnou nápravou patrila v polovici 60. rokov k najmodernejším vozidlám v takzvanej litrovej triede. Oceňovali ju dokonca aj na Západe. Moderný sedan so samonosnou karosériou prišiel na trh v roku 1964, no v Mladej Boleslavi plánovali už počas vývoja rozšíriť ponuku nového modelu o ďalšie verzie. Vo výhľade bolo kupé, roadster s plátennou strechou, ako nástupca exportnej Felicie, a samozrejme – kombi. Napokon, s praktickými karosériami mala Škoda dlhoročné skúsenosti. Ich korene siahajú až do prvej polovice dvadsiatych rokov, teda do čias, keď ešte boleslavské autá niesli logo L & K.

Napríklad k modelu 110, ktorý mal vymeniteľnú zadnú časť karosérie. Cez deň slúžil živnostníkom ako dodávka a v nedeľu, po výmene zadného modulu, ako dokonalé rodinné auto. Úspech mali od roku 1934 aj ľahké úžitkové verzie najrozšírenejšieho Popularu s úžitkovou hmotnosťou 300 kg. K zákazníkom Škody patrili nielen súkromníci a podnikatelia ale aj renomované spoločnosti ako Baťa či Meinl. Bol to proste dobrý biznis. Koncom štyridsiatych rokov vznikli na báze modelov Škoda 1101/1102 „Tudor" dodávkové karosérie aj kombi Station Wagon (STW).

Vynikali zväčšenou presklenou plochou, bohatšou výbavou a predovšetkým variabilitou interiéru. Sklopením zadnej lavice vznikla ložná plocha s dĺžkou 1 490 mm a šírkou 980 až 1390 mm. Sériovej verzii, ktorá schádzala z liniek závodov vo Vrchlabí a Kvasinách, predchádzal celý rad prototypov a menších výrobných sérií z ďalších československých karosární. Od jari 1953 potom vznikalo vo Vrchlabí objemné kombi Škoda 1200 STW, v modernizovanom prevedení Š 1201 STW, vyrábané až do októbra 1961, kedy na ďalší tucet rokov prevzala štafetu Škoda 1202 STW. Predchodca legendárne trnavskej „tisídvestotrojky“.

Najrozšírenejším dvojpriestorovým automobilom „škodovky“ sa však stala Octavia Combi, označovaná tiež ako Octavia Praktik. Prvý prototyp vznikol v septembri 1959, o rok neskôr vzbudil počas premiéry na strojárenskom veľtrhu v Brne veľkú pozornosť a v roku 1961 sa vydal k zákazníkom. Octavia Combi sa tešila obľube aj v zahraničí, napríklad v roku 1966 putovalo na export až 72 % všetkých vyrobených kombi. Bolo len logické, že čosi podobné chceli mať „škodováci“ aj z revolučnej tisícky, prvého modelu so samonosnou karosériou. Malo to však háčik.

Tisícka mala motor za zadnou nápravou, čo nie je pre kombi práve ideálne riešenie. Najväčšia koncepčná novinka sa tak razom stala najväčšou nevýhodou. No i tak sa v Boleslavi pokúsili o takmer nemožné. Za základ kombi poslúžil jeden z päťdesiatych predsériových prototypov Škody 1000 MB, ešte s označením 990 NOV (Nový Osobný Automobil) s poradovým číslom 34. V čase prestavby mal už najazdených 31 000 testovacích kilometrov. Samotné prekarosovanie nebolo až tak veľkým problémom, zmeny boli dokončené už vo februári 1963, no spomínaný motor áno. I keď bol sklonený v uhle 30 stupňov, v kombi jednoducho zavadzal.

Konštruktérom neostávalo nič iné, ako pristúpiť k radikálnemu riešeniu – uložiť celohliníkový radový 4-valec takmer úplne naležato, aby sa hnacia jednotka zmestila pod dno batožinového priestoru. Hlava valcov sa ešte k tomu ocitla vľavo a výfukové zvody pod motorom. Práce si vyžiadali až štvrť roka. Plochá konfigurácia inšpirovala k prezývke „Hajaja" – podľa dobového seriálu rozhlasových rozprávok na dobrú noc. Vpravo od pohonnej jednotky umiestnili konštruktéri chladič. Na rozdiel od obdobne koncipovaných modelov konkurenčných zahraničných značiek, napríklad Volkswagenu Passat 1500 Variant z roku 1962, alebo Fiatu 500 Giardiniera z roku 1960, totiž Škoda nepoužila chladenie vzduchom.

Úložný priestor bol prístupný zadným dohora výklopným vekom s výškou 760 a šírkou 1 060 až 1 100 mm. Fixované bolo kovovou vzperou. V kombi dlhom 4150 mm, širokom 1620 mm a vysokom 1400 mm bolo možné prepravovať po sklopení zadných sedadiel predmety dlhé až 1600 mm. Rázvor 2400 mm zodpovedal štandardnému sedanu. Čo je ale ešte výnimočnejšie, kombi malo dva kufre, pretože ten predný ostal bez zmien. Z úžitkovej hmotnosti, ktorá bola zvýšená na 380 kg, zostávalo po odpočítaní štyroch osôb 40 kg na náklad vpredu a 40 na ten vzadu. Pohotovostná hmotnosť 811,5 kg bola medzi nápravy rozdelená v pomere 39 : 61, no pri plne naloženom kombi s celkovou hmotnosťou 1 191,5 kg, sa pomer zmenil na priaznivejších 40,5 : 59,5.

Z trojtýždňového programu skúšok, počas ktorých prototyp na prelome mája a júna 1963 absolvoval 7 000 km, vyplynula spotreba 7,6 l na 100 km pri priemernej rýchlosti 74 km/h. So štvorvalcom s objemom 988 kubických centimetrov a výkonom 42 koní (31 kW) pri 4650 otáčkach za minútu, dosiahla „Hajaja" najväčšiu rýchlosť 115 km/h. Pozitívne bola hodnotená vzdušnosť interiéru aj veľkorysý objem dvoch priestorov na náklad a batožinu. K nevýhodám patril extrémne komplikovaný prístup k motoru cez odnímateľné veko v podlahe kufra, čo prakticky znemožňovalo bežný servis. Problémy sa ukázali aj s chladením, hoci objem chladiacej kvapaliny vzrástol na 9,2 litra. To všetko zmarilo šance na sériovú výrobu.

V Boleslavi sa radšej plne sústredili na nábeh sériovej produkcie Škody 1000/1100 MB v radikálne vynovenom závode. Úloha kombi tak ostala na pleciach Octavie Combi, ktorá vydržala na linkách až do roku 1971 a skončila s bilanciou 54 086 kusov. Prežila nielen tisícku ale stihla aj modernizovanú Škodu 100. Jediný vyrobený prototyp kombi Škoda 990 „Hajaja" je dnes súčasťou expozície Škoda Múzea v Mladej Boleslavi. Na nové kombi si musela Škoda, respektíve jej zákazníci, počkať až do roku 1990, keď sa predstavil Forman – praktické kombi na základoch Favoritu z roku 1988, prvého modelu Škody s predným náhonom. Táto koncepcia bola na prestavbu oveľa vhodnejšia.