Škoda Sagitta: Citigo tu bolo už v tridsiatych rokoch. Celkom mu to nevyšlo

Škoda túžila, tak ako iné európske automobilky, po lacnom ľudovom aute. Mala sa ním stať Škoda Sagitta. Nevyšlo to. Ostalo len pri prototypoch so vzduchom chladeným dvojvalcom. Poslúžilo aspoň slávnej „Liduške“.

01.05.2020 10:00
debata (2)
Škoda Sagitta(1936) s posuvnými okennými sklami... Foto: Škoda-Auto
Škoda Sagitta - 1937 Škoda Sagitta(1936) s posuvnými okennými sklami je po náročnej renovácii v dielňach Škoda Múzea vystavená v jeho stálej expozícii. Druhá, o rok mladšia Sagitta z ôsmich vyrobených kusov, sa nachádza v depozitári.

V tridsiatych rokoch sa už aj v Európe rozbehla naplno pásová výroba áut podľa vzoru amerického Fordu. Tento revolučný proces umožnil vyrábať autá rýchlejšie a lacnejšie. No aj tak boli v medzivojnovom období pre väčšinu obyvateľstva stále drahé a nedostupné. Automobilky sa však nevzdávali. Mnohé túžili po akomsi európskom Forde T. A do práce sa aj pustili. Škrt cez rozpočet im však urobila druhá svetová vojna. A tak sa mnohé ľudové autá, ako Volkswagen, Citroen 2CV, Fiat Topolino, či neskôr päťstovka alebo britské Mini, dostali na výrobné linky až v štyridsiatych či päťdesiatych rokoch. Ich korene však siahali ďalej do minulosti.

Mladoboleslavská Škoda, ktorá bola od roku 1933 najväčším výrobcom áut v Československu, keď počtom registrácií predbehla Tatru aj Pragu, nechcela na potenciálne lukratívnom trhu chýbať. Na linkách mala slávne trio – Popular, Rapid a Superb -, ale skutočne lacné auto jej chýbalo. Najdostupnejší Popular navyše v priebehu rokov rástol rozmermi, výkonmi motorov a teda aj cenou. Do kariet nehrali automobilke ani relatívne malé výrobné série a dopyt, ktorý oslabovalo vysoké zdanenie áut. Svoje tiež urobili dozvuky hospodárskej krízy z roku 1929. Nečudo, že o masové auto sa pokúšala už v roku 1932. Na detašovanom pracovisku v pražských Letňanoch vtedy odštartovala vývoj novej generácie základného modelu.

Štvortaktný vzduchom chladený vidlicový... Foto: Škoda-Auto
Škoda Sagitta - 1937 Štvortaktný vzduchom chladený vidlicový dvojvalec SV pred prednou nápravou je originálnou konštrukciou ŠKODA. Z objemu 844 cm3 dával výkon 15 koní (11 kW), poháňal zadné kolesá.

Program viedol skúsený Jozef Zubatý. Škoda mala v tom čase bohaté skúsenosti s radovými, kvapalinou chladenými štvortaktnými štvorvalcami, ktoré vyrábala od roku 1906. Lenže tie sa zdali pre pripravovanú novinku predsa len drahé, takže skúšala rôzne lacnejšie alternatívy. Zubatý napríklad navrhol v januári 1933 štvortaktný, vzduchom chladený vidlicový dvojvalec s objemom 750 až 800 cm3 a výkonom približne 16 koní (12 kW). V júni dokonca vyšiel na cesty prototyp Škoda 112 s dvojtaktným pollitrovým jednovalcom umiestneným pri zadnej náprave. Na jeseň bol overovaný variant so vzduchom chladeným štvortaktným vidlicovým dvojvalcom s objemom zväčšeným na 850 cm3 a od septembra 1933 aj s dvojtaktným dvojvalcom typu 222.

Výsledky dvojtaktov však vedenie automobilky nepresvedčili. V októbri 1933 preto dostali zelenú štvortaktné motory. Na základe toho vznikol prototyp Škoda typ 215 s radovým dvojvalcom s objemom 804 cm3 a výkonom 15 koní (11 kW). No ani ten neprešiel. Nakoniec vyhrali štvortaktné štvorvalce, optimálne v kultivovanosti chodu, spoľahlivosti aj úspornosti prevádzky. Škoda ich zákazníkom dokázala ponúknuť za cenu blízku dvojvalcom, hoci výrobné náklady boli o 650 korún vyššie. Už od októbra 1932 prebiehali sľubné skúšky prototypov Škody 420, ktorá sa na jar 1933 dostala na trh s názvom Standard. Spolu so Škodou 418 Popular, mali štvorvalce s objemom 902 cm3.

Interiér bol naozaj sparťanský. Cena však... Foto: Škoda-Auto
Škoda Sagitta - 1937 Interiér bol naozaj sparťanský. Cena však všetko ospravedlňovala.

V apríli 1934 ponuku doplnila Š 420 Popular s objemom motora 995 cm3 a výkonom 22 koní (16 kW). Vďaka efektívnej pásovej montáži sa automobilke darilo výrazne znižovať ceny pri súčasnom zvyšovaní kvality použitých materiálov. Štvormiestny polokabriolet Š 420 Standard stál na jeseň v roku 1933 presne 29 800 korún, pritom porovnateľná Š 418 Popular o necelý rok neskôr len 18 800 korún! Popular však vrátane najlacnejších verzií postupne narástol do štvormetrovej dĺžky, takže uvoľnil priestor v nižšom segmente. Automobilka vtedy opäť oprášila plány na tému masového, cenovo dostupného modelu. Cestu k sériovej podobe takéhoto minivozidla si automobilka otvorila prototypmi Sagitta.

Mali rázvor 2 100, dĺžku 3 400, šírku 1 320 a výšku 1420 mm. Dokumentácia v archíve neuvádza presný dátum, ale podľa radenia v záznamoch spadá projekt Sagitta do rokov 1936 až 1938. Po úvodnom podvozku, osadenom v apríli 1936 neznámym prevedením karosérie, nasledovali dva kabriolety, ďalej štyri kupé, líšiace sa okrem iného posuvnými alebo spúšťacími sklami vo dverách, a jeden tudor so štyrmi plnohodnotnými sedadlami v konfigurácii 2+2. Názov Sagitta, ktorý v latinskom preklade znamená „strela“, odkazoval na šíp v logu automobilky. Podvozok bol osvedčenej škodováckej koncepcie s chrbticovým rámom a nezávislým zavesením všetkých kolies, odpružených naprieč uloženými pol eliptickými listovými pružinami.

V roku 1939 boli prototypy Škoda Sagitta... Foto: Škoda-Auto
Škoda Sagitta - 1937 V roku 1939 boli prototypy Škoda Sagitta odpredané súkromným záujemcom, v náročných podmienkach bežnej prevádzky spoľahlivo slúžili tri desiatky rokov.

Trojstupňová prevodovka tvorila montážny celok s rozvodovkou zadnej nápravy, podobne ako pri Populari. Toto progresívne riešenie, nazývané „transaxle“, sa pritom v zahraničnej produkcii presadilo až o mnoho rokov neskôr, navyše len pri drahých športových autách, napríklad Porsche alebo Alfa Romeo. Vodičovi a spolujazdcovi to ponúklo viac miesta pre nohy. Zároveň sa zlepšila poloha ťažiska vozidla a tým trakcia zadnej hnanej nápravy a jazdné vlastnosti. Vzhľadom na prašný charakter vtedajších ciest a úzky rozchod len 1 050 mm nevadila Sagitte ani absencia diferenciálu. Naopak, malo to svoje výhody. Šestnásťpalcové kolesá vďaka tomu menej prešmykovali v blate, piesku alebo na snehu. Ovládateľnosti prospelo presné hrebeňové riadenie (!).

Prázdne vozidlo vážilo iba 580 kg, dosahovalo rýchlosť 70 km/h a priemerne spotrebovalo asi 5,5 litra benzínu na 100 km. Pod prednou kapotou, ktorá sa otvárala spolu s maskou, sa skrýval veľmi neobvyklý motor – pozdĺžne uložený štvortaktný vidlicový dvojvalec s rozvodom SV. Z objemu 844 cm3 ponúkal výkon 15 koní (11 kW) pri 3000 otáčkach za minútu. Ešte neobvyklejšie bolo pre Škodu chladenie vzduchom namiesto kvapalinou. Sagitta musela mať preto štvorlopatkový ventilátor z hliníkovej zliatiny. Skúšobní jazdci sledovali na prístrojovej doske pripomínajúcej vozidlá Popular dva kapilárové teplomery so senzormi za rebrovanými hlavami valcov. Pôvodný karburátor Zenith 26 VEH nahradil modernejší Solex BFRH so vzduchovým filtrom s vložkou v podobe drôtenky zvlhčenej olejom.

Zo ôsmich prototypov Sagitty vznikli aj dva... Foto: Škoda-Auto
Škoda Sagitta - 1937 Zo ôsmich prototypov Sagitty vznikli aj dva kabriolety.

Štartovanie uľahčovalo predhrievanie sacieho potrubia výfukovými plynmi. Sagitta mala švajčiarsku elektroinštaláciu Scintilla 6V. Kupé Škoda Sagitta s hnedou metalízou, ktoré prešlo v dielňach mladoboleslavského Škoda Múzea náročnou renováciou a je súčasťou stálej expozície, bolo vybavené posuvnými bočnými oknami. Toto dômyselné riešenie sa obišlo bez spúšťacieho mechanizmu, takže umožnilo zväčšiť šírku interiéru vo výške lakťov. Ďalšie kupé Sagitta sa nachádza v depozitári Škoda Múzea. Do sériovej výroby sa Sagitta nikdy nedostala, ale svoj účel predsa len splnila. Celý rad technických riešení, vrátane uloženia motora pozdĺžne pred prednou nápravou a odklápania kapoty spoločne s prednou maskou, prevzal sériový model Škoda 995 Popular, prezývaný „Liduška“.

Vyrábal sa od novembra 1938 a stal sa skutočným cenovým šlágrom. A to aj napriek tomu, že Popular 995 mal výrobne nákladnejší kvapalinou chladený štvorvalec s objemom 995 cm3 s výkonom 22 koní (16 kW) a bol o 400 mm dlhší než Sagitta. Škoda ho predávala za 17 300 korún. Táto cena bola platná pri vyzdvihnutí vozidla v továrni (cena nezahŕňala daň z obratu). Zákazníci, pre ktorých išlo zväčša o prvé vlastné auto, si po svoj vysnený Popular radi docestovali. Takže aj formou predaja, takpovediac „na priamo“, predbehla Škoda dobu o pekných pár desaťročí. Do roku 1946 vzniklo celkom 1 478 kusov „Lidušiek“.
Škoda Sagitta - 1937
Škoda Sagitta - 1937
+7Škoda Sagitta - 1937

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Škoda #Škoda-Auto #Škoda Popular #Škoda Sagitta
Články podľa značiek