Škoda Felicia Fun: Uletený pikap má 25 rokov. Dodnes je najdrahšou ‘feldou‘

Po vstupe Škody do koncernu Volkswagen v roku 1991 sa z takmer zabudnutej východoeurópskej značky stala jedna z najúspešnejších európskych automobiliek. Svoju novodobú kariéru založila na moderných, ale praktických autách, ktoré vedeli za solídnu cenu poskytnúť viac úžitku ako jej konkurenti vrátane tých koncernových. Lenže občas sa v jej ponuke objavili aj odvážne kreácie. Tak napríklad originálny Roomster alebo SUV Yeti, ktoré dizajnom naozaj vytŕčali z radu. Lenže chuť po avantgarde nechýbala Škode ani v minulosti. A Felicia Fun je skvelým príkladom.

Príbeh tohto pikapu pre zábavu sa však začal omnoho skôr ako v roku 1994, keď sa na trhu objavila Felicia. Ešte v časoch, keď z liniek schádzal Favorit, posledný model vyvinutý pred vstupom Škody do nemeckých koncernových vôd. Škoda plánovala viacero karosárskych modifikácií. Do sériovej výroby sa nakoniec dostalo iba kombi Forman (1990) a dvojmiestny úžitkový Pick-up. (1991). Sedan a kupé ostali vo fáze prototypov. A potom tu bolo čosi veľmi, ale naozaj veľmi atypické – Škoda Favorit Tremp. Išlo o otvorenú verziu Favorita. Hovoriť mu však kabriolet by bolo naozaj odvážne.

Tremp mal totiž nad sedadlami vodiča a spolujazdca pevný strešný diel, no vzadu naň nadväzovala masívna rúrková konštrukcia s ochranným oblúkom. To všetko pri zachovaní dvoch párov dverí. Cieľom bolo vytvoriť auto pre voľný čas. No jeho osud bol rovnaký ako osud sedanu a kupé. Jediný Tremp, postavený v roku 1989, sa dochoval v depozitári firemného múzea. Na túto tému nadviazala Škoda až o štyri roky neskôr, keď sa na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1993 predstavili dva hravé koncepty Škoda Fun. Ich základom nebolo nič iné ako Favorit Pick-up.

Zaujali nielen nápadným fialovým či žltým lakom, ale aj podvozkom zvýšeným o 60 mm či rúrkovým rámom v prednej časti úžitkového priestoru. No najväčšou vychytávkou bol ich „párty trik“ – po posunutí zadnej priečnej steny s elektricky sťahovateľným oknom bolo totiž možné pomocou pákového mechanizmu ľahko vytvoriť dve ďalšie sedadlá! Na zadnej ložnej ploche sa našlo miesto pre chladničku a batožinu. Prídavný strešný nosič zas umožnil prepravu športového vybavenia ako horských bicyklov alebo surfových dosiek. Trvalo však ešte dva roky, kým sa tieto nápady dostali na výrobné linky.

V tom čase však už bola najväčšou hviezdou Škody nová Felicia. Výrazne modernizovaný Favorit, ktorý mal prepracovaných alebo nových až 1 187 komponentov, sa predstavil v roku 1994. Ak teda chcela ísť Škoda Fun do výroby, musela už stáť na jeho základoch. To bola nepochybne výhoda, pretože Felicia na rozdiel od Favorita podstatne zvýšila úroveň bezpečnosti aj komfortu. A aj sa tak stalo. Felicia Fun mala premiéru už o rok na ženevskom autosalóne. Pikap pre voľný čas začali vyrábať v roku 1995 v závode vo Vrchlabí.

V dobovom propagačnom materiáli sa dočítame: „Svieža žltá farba vozidla symbolizuje dobrodružstvo, za ktorým vás Felicia Fun ochotne odvezie." A ďalej: „Len si siahnite na ten žiarivo žltý volant! Otočte kľúčikom a rozbehnite sa za slnkom a zábavou. Fun – jazda pre radosť." Felicia Fun si zachovala originálnu variabilitu. Aj pri nej bolo možné rozšíriť kabínu o dve pomocné sedadlá. V tom prípade sa dĺžka ložnej plochy s podlahou pokrytou smrekovými lištami skrátila z 1 370 na 850 mm. Prepravné možnosti rozšírila montáž strešného nosiča. Špecializované nezávislé firmy ponúkali navyše ľahké nadstavby zo sklolaminátu. Potom vzrástol objem nákladného priestoru až na približne na dva kubické metre.

Felicia Fun bola dlhá 4 245, široká 1 680 mm a 1 465 mm. Bola teda o 130 mm dlhšia, o 45 širšia a o 25 vyššia ako klasický pikap. Líšila sa aj predným nárazníkom s ochranným rámom, rozšírenými prahmi či zadným spojlerom. Nápaditým detailom sa stal emblém žaby s korunkou, ktorý ste mohli nájsť na stĺpikoch či kolesách. Interiér dostal žlté „budíky“ či polokožené čalúnenie. Pod kapotou bolo na výber z troch motorov. Benzínové 4-valce mali objem 1 289 ccm a výkon 50 kW, respektíve 1 598 ccm s výkonom 55 kW. Silnejšia tisícšesťstovka s pohotovostnou hmotnosťou len 1 035 kg dosahovala rýchlosť 163 km/h a na 100 km spotrebovala podľa vtedy platnej metodiky 7,3 litra benzínu.

Túto dvojicu, z ktorej silnejší agregát už pochádzal z produkcie Volkswagenu, dopĺňal diesel 1,9 D s objemom 1 896 ccm a výkonom 47 kW. Nebol to však lacný špás. V roku 1996 stálo základné vyhotovenie 1.3 MPI so stupňom výbavy LX 304 900 českých korún, verzia 1.6 MPI bola o 40 000 korún drahšia a za diesel sa priplácalo ďalších desaťtisíc. Išlo teda o vôbec najdrahšiu Feliciu. Veď základná Felicia hatchback začínala na 230 000 korunách, kombi na 265 000 a pikap tiež na necelých 230 000 korunách. Okrem najžiadanejšej žltej karosérie sa v ponuke objavil aj oranžový a zelený lak.

Felicia Fun nebola, samozrejme, žiadnou „masovkou“, no počet vyrobených kusov dosiahol v rokoch 1995 až 2000 slušných 4 016 kusov. Čas ich kvality preveril, tieto žiarivo žlté autá pre voľný čas sa stali žiadaným zberateľským artiklom. Ich ceny sú pokojne desaťnásobné v porovnaní s Feliciami tých istých ročníkov. Nie všetky sú však v dobrom stave. Mnoho exemplárov sa nevyhlo pracovným povinnostiam. Jednoducho, skončili ako pracovné pikapy. To napriek tomu, že ich užitočná hmotnosť bola o čosi nižšia. Felicia Fun sa dočkala aj medzinárodnej kariéry. Tak napríklad do Veľkej Británie vyviezla Škoda 612 kusov. To bolo dokonca dvakrát viac, ako sa pôvodne plánovala.