Korona možno obmedzí rozmanitosť áut. ‘Jednorožce‘ sú ohrozený druh

Automobilky sa snažia vyhovieť všemožným spôsobom svojim zákazníkom. Ale nie vždy je to pre ne výhodné. Vybrať si môžeme pri jednom jedinom modeli druh karosérie, motor, prevodovku, pohon oboch náprav, úroveň výbavy a k tomu farbu či množstvo príplatkových prvkov, ktoré zaberajú v cenníkoch často stovky riadkov. Takáto prax vedie k neudržateľnej rozmanitosti. Verili by ste, že len vlani mali v USA zákazníci na výber 600 000 rôznych konfigurácií áut? Pritom do tohto čísla nie sú zarátané špecifické požiadavky na farebný odtieň, kolesá a doplnkovú výbavu. Potom by sa toto číslo zvýšilo na milióny konfigurácií.

Problémom je, zvlášť v súčasnej dobe, keď automobilový priemysel krváca vplyvom koronakrízy a straty počíta v miliardách eur či dolárov, že rozmanitosť ponuky je pre výrobcov extrémne drahá. Uviedol to Doug Betts, šéf automobilovej divízie analytickej spoločnosti J.D. Power a bývalý šéf kvality koncernu FCA (Fiat Chrysler) počas webinára J.D. Power o vplyve COVID-19 na automobilový priemysel. Ak si uvedomíme, že vlani bolo v USA predaných 13,6 milióna vozidiel, pripadá na identickú konfiguráciu len 22 áut. To je len priemer, pretože v skutočnosti existujú aj konfigurácie, z ktorých sa nepredá ani toľkoto kusov.

Rozmanitosť áut podľa segmentov

Betts nazýva takéto autá „jednorožcami“ a tvrdí, že pri nich nie je možno ospravedlniť náklady, ktoré sa spájajú s ich vývojom a výrobou. A nie je ich málo. Betts medzi ne počíta všetky verzie, z ktorých sa ročne nepredá viac ako 50 kusov. Uvádza príklad anonymného modelu, ktorý nazýva „Model A“. Osemdesiatosem percent jeho konfigurácií nenájde viac ako spomínaných 50 zákazníkov. A tieto tvoria len 25 % z celkového predaja daného modelu. To znamená, že zvyšných 12 % percent konfigurácií obstará 75 % predajov. Pre výrobcov sú to obrie straty.

Betts sa pýta, či kupujú „jednorožce“ ľudia naozaj preto, že ich chcú, alebo preto, že sú na sklade. Podľa Bettsa totiž tieto autá často stoja u predajcov aj viac ako 80 dní. V USA nie sú na zákazku, tak ako je to bežné v Európe. Automobilka ich vyrobí dúfajúc, že sa pre ne nájde kupec. Nakoniec sa ich musia díleri zbaviť za dampingovú cenu, takže v skutočnosti „jednorožce“ vyprodukujú stratu. Stratových má byť pritom až 61 % týchto áut. Najviac je ich v USA v triede pikapov, ktoré ponúkajú až 70 000 konfigu­rácií. Platí tiež pravidlo, že čím je auto väčšie, tým viac má konfigurácií.

Evidentné je to pri prémiových výrobcoch, ktorí sú ochotní dodať každému zákazníkovi jedinečné auto. Líši sa to aj od teritória, odkiaľ automobilka pochádza. Kým japonské značky už dávno preferujú nižšiu rozmanitosť, tie európske sa doslova predháňajú v dĺžke zoznamov verzií a príplatkových výbav. Betts si preto myslí, že by mali automobilky pristúpiť k radikálnemu orezaniu ponuky aspoň v čase, kým sa im podarí zažehnať následky koronakrízy. Je to veľká príležitosť, ako znížiť náklady a zvýšiť efektivitu. A v neposlednom rade aj kvalitu. Rozmanitosť vedie totiž k väčšiemu počtu nedostatkov.