EEA: Emisie nových áut stúpli tretí rok po sebe. EÚ od pokút nemieni ustúpiť

Už aj tak zložitú situáciu s emisnými limitmi skomplikovala koronavírusová pandémia. Popri množstve podporných opatrení a snahy hospodársky stimulovať veľkých zamestnávateľov zaráža odhodlanosť Európskej únie neustúpiť z požiadavky plniť prísne ekologické normy.

03.07.2020 06:00
20

Európska agentúra pre životné prostredie (EEA) zverejnila priemernú hodnotu emisií oxidu uhličitého, ktoré produkujú automobily predané za minulý rok v 27 štátoch Európskej únie, v Spojenom kráľovstve, v Nórsku a na Islande. Údaj 122,4 g/km CO2 za rok 2019 predstavuje nárast o 1,6 g/km oproti roku 2018 a o 3,6 g/km oproti roku 2017.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že rastúci trend emisií je len mierny, no kým v tomto roku mali automobilky povolený limit 130 g/km v roku 2021 budú musieť dosiahnuť priemer flotilových emisií 95 g/km. Táto požiadavka zo strany EÚ pochádza z dôb, keď automobilový priemysel prekvital a očakával sa kontinuálny rast registrácií. Všetky plány však zhatil koronavírus.

Jedinou šancou, ako sa horibilným pokutám vyhnúť, je dosiahnuť odklad prísneho nariadenia. Doterajší recept v podobe presadzovania elektrických a plug-in hybridných vozidiel je mimo hry, keďže už pred koronakrízou boli spomínané typy áut pre väčšinu vodičov nevýhodné a obavy z ekonomickej stability v súčasnosti odrádzajú od riskantných investícií.

Ako je teda možné, že priemerné emisie nových áut rastú už tretí rok po sebe, pričom podiel elektrifikovaných vozidiel sa – síce pozvoľna, ale predsa – zvyšuje? Obrat nastal práve v roku 2017, lebo od začiatku desaťročia až po rok 2016 klesal. Za hlavnú príčinu možno pokladať dva fenomény a tými sú odklon od naftových motorov a obľuba segmentov SUV a crossoverov.

Najhoršie je, že práve kombinácia oboch javov zintenzívňuje negatívny dopad na priemerné európske emisie nových áut. Spotrebitelia svojím správaním dali výrobcom najavo, že chcú práve SUV a crossovery, no tie sú v priemere ťažie ako hatckbacky, sedany či kombi a ich vyššia svetlá výška neprospieva aerodynamike, čo v konečnom dôsledku zvyšuje spotrebu paliva a tým aj tvorbu emisií oxidu uhličitého.

Keby väčšinu týchto áut poháňali vznetové agregáty, ktoré sú účinnejšie ako zážihové, problém by nebol taký vypuklý. Lenže kauza Dieselgate koncernu Volkswagen zmenila pohľad zákazníkov na techniku naftových áut a tí z roka na rok častejšie siahajú po benzínových alternatívach. Výsledkom je práve zvyšujúci sa priemer emisií CO2.

Ostáva preto dúfať, že Európska únia si uvedomí nesplniteľnosť ekologických ambícií v takom krátkom čase a priráta k tomu náročnosť hospodárskej regenerácie po pandémii koronavírusu. Nemá zmysel dotovať automobilový priemysel, keď budú výrobcovia odkázaní platiť miliónové pokuty. Išlo by pritom o zvýšenie nákladov, čo by sa v konečnom dôsledku mohlo premietnuť do maloobchodných ci­en.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
20 debata chyba
Viac na túto tému: #emisie CO2 #Európska únia #pokuty
Články podľa značiek