
Toto je zaujímavý experiment. Ktosi sa pokúsil naštartovať staručký naftový Mercedes-Benz 200d z roku 1988. To by nemuselo byť nijak zvlášť zložité, ak by sa majiteľ o svoje auto priebežne staral a stále ho používal. Lenže tento exemplár, ktorý zišiel z výrobných liniek ešte pred pádom železnej opony, stál posledných 16 rokov zarastený burinou kdesi v opustenej záhrade – nechránený pred počasím a s nulovou starostlivosťou. A tak aj vyzerá. Nielen zvonka, ale aj zvnútra a najmä pod kapotou, kde sa nachádza klasický komôrkový vznetový 4-valec bez turbodúchadla.

Môžeme vlastne hovoriť o vraku, ktorý by to mal za normálnych okolností namierené rovno do šrotu. Keď bol však tento nemecký prémiový model zbožňovaný taxikármi nový, dával motor z objemu 1997 kubických centimetrov výkon 55 kW a krútiaci moment 177 Nm. Áno, aj také naftové autá sa kedysi vyrábali. A dokonca úspešne predávali. Bude ale schopné ožiť jeho dieselové srdce po šestnástich rokoch odmlky? Video ukazuje, že starý dobrý hardvér s minimom elektroniky, ešte z čias, keď Fiat a Volkswagen len pracovali na modernom vysokotlakom priamom vstrekovaní, nesklame.

Až také jednoduché to ale nebolo. Nadšenci, ktorí sa podujali rozprúdiť krv motoru, ktorý mal za sebou 283 334 km, a možno aj niekoľkonásobne viac, museli celé auto najprv vyslobodiť z hustej vegetácie. Aby sa vôbec dostali k motoru. Potom nasledovala kontrola stavu oleja a odstránenie vzduchového filtra, aby sa motoru po rokoch lepšie dýchalo. Von musela aj stará batéria. Nahradená bola novou 100 Ah. Razom palubné systémy 32 rokov starého Mercedesu-Benz ožili, vrátane dobového imobilizéra, s ktorým si museli experimentátori poradiť.

Ešte pred otočením kľúča v spínacej skrinke však nadšenci pretočili motor ručne, aby sa vôbec pohli jeho ložiská a ostatné pohyblivé časti. A treba povedať, že motor dosť protestoval. Až potom nastal ten kľúčový moment. Nebol však korunovaný úspechom. Štartér nedokázal napriek plne nabitej batérii dostatočne rýchlo roztočiť kľukový mechanizmus. Obrovský odpor kládli zhrdzavené remenice a tiež príslušenstvo, ktoré mali poháňať. Vyriešilo to odstránenie remeňa. Razom motor ožil a začal si priasť svoju naftovú „pieseň“.
Mazivá nakoniec pomohli rozpohybovať aj ostatné „zaseknuté“ zariadenia, takže remeň sa mohol vrátiť na svoje miesto. Samozrejme, aby sa tento naftový zázrak dostal späť na cesty, potreboval by kompletnú renováciu. Napokon, nadšencom sa s autom ani po naštartovaní motora nepodarilo pohnúť. Problém mohol byť v prevodovke či spojke. Experiment však dokazuje krásu jednoduchej techniky, ktorá na rozdiel od tej novej odoláva času. Diesel z W124 je doslova nezničiteľný a veríme, že by dokázal slúžiť ďalšie desaťročia.
Čo sa však stane s dnešnými autami, keď pre ne nebude dostupný napríklad softvér riadiacej jednotky alebo nejaká elektronická súčiastka?