Šéfovia automobiliek sú občas mocnejší než politici. Riadia gigantické firmy s obratom, pred ktorým bledne aj štátny rozpočet, podieľajú sa na chode ekonomiky krajiny či regiónu a zamestnávajú státisíce ľudí. To ale neznamená, že sú nedotknuteľní. Videli sme to na príklade bývalého šéfa aliancie Renault-Nissan Carlosa Ghosna, ktorý skončil vo väzení a dnes sa po škandalóznom úteku z Japonska ukrýva pred spravodlivosťou v Libanone. Rovnako ťažké si bolo ešte pred časom predstaviť, že by sa mohol do cely dostať aj dlhoročný šéf Audi Rupert Stadler. Muž, ktorý patril k elite podnikateľského sveta, navyše ovenčený cenami ako „podnikateľ roka“, „generálny riaditeľ roka“ či „najvplyvnejší muž roka“.
Stadler stál na čele Audi od roku 2007 až do roku 2018. Potom sa ale jeho kariéra zrútila ako domček z karát. Z luxusnej kancelárie putoval rovno do väzby. Predchádzali tomu policajné razie v centrále Audi v Ingolstadte, v Neckarsulme aj v Stadlerovom súkromnom byte. Ako inak, dôvodom boli a sú podozrenia zo zámernej manipulácie s emisiami naftových motorov, kde malo zohrať Audi kľúčovú úlohu. Za obrovskej pozornosti sa tento nedávno vplyvný manažér postavil túto stredu (30. septembra) pred mníchovský súd. Obžaloba vidí Stadlera vinného za miliardové škody, ktoré spôsobil nielen Audi, ale aj koncernu Volkswagen. A mal to robiť vedome, najmä v záujme zvýšenia predajov a osobného ohodnotenia.
Miliardové škody aj zničený imidž
Škandál tiež zmenil postoj kupujúcich k naftovým motorom, čo má dodnes negatívne následky na celý európsky autopriemysel. Po kauze sa navyše v Nemecku začali naftovým autám uzatvárať centrá miest. Stadler od začiatku popiera akúkoľvek vinu a účasť na podvode s nelegálnym softvérom, ktorý dokázal rozpoznať, kedy sú naftové autá v testovacom režime, aby počas kontroly či homologizácie vykazovali nižšie emisie škodlivých oxidov dusíka (NOx) ako na ceste. Obžaloba v tom však má jasno. Podľa nej o všetkom Stadler vedel, nezakročil, pokračoval v predaji dotknutých vozidiel, dokonca aj po prepuknutí škandálu 28. septembra 2015 až do roku 2018 (!) a tiež podporoval klamlivú reklamu.
Prokurátor tvrdí, že len v USA, kde sa takto dostalo na trh ďalších 78 000 áut s klamlivým softvérom, ktorých hodnota padla prakticky zo dňa na deň na úroveň „šrotu“, spôsobila Audi škodu 3,1 miliardy eur. V Európe putovalo k zákazníkom 120 398 takto upravených áut, z čoho vznikla škoda ďalších 27 miliónov eur. To, že o podvode Stader vedel, má dokazovať interný email už z roku 2008, keď sa Audi pokúšalo preraziť v USA s naftovými modelmi TDI s mohutnou reklamnou kampaňou typu „Najčistejšia nafta na svete“ alebo „Nafta už nie je špinavé slovo". Jeden z vysokopostavených manažérov v ňom slovami „Bez špiny to nezvládneme“ oboznámil Stadlera, ale aj ďalších manažérov s tým, že bez nelegálneho softvéru nedokážu technici dosiahnuť požadované emisné normy a sľubovanú nízku spotrebu paliva.
Verdikt o dva roky
Všetkým zúčastneným malo byť vtedy jasné, že ak to nespravia, nebude môcť Audi predávať naftové autá v USA ani v Európe. Išlo teda o strategické rozhodnutie najvyššieho vedenia podniku. Žaloba má tiež za to, že pohnútky k najväčšiemu emisnému škandálu a vôbec jednému z najväčších škandálov v automobilovom priemysle boli rýdzo osobné. Stadler a ďalší traja manažéri, ktorí sa tiež postavia pred súd, sa mali „usilovať o každoročnú účasť na zisku“. Jednoducho, maximalizáciou predaja, rástli aj ich osobné bonusy. Ako to bolo naozaj, sa ale tak skoro nedozvieme. Kauza je neuveriteľne komplikovaná a obsahuje tisíce strán spisov. Súd si vyhradil na proces 181 dní s tým, že verdikt nevynesie skôr ako v roku 2022.
Ak bude Stadler uznaný za vinného, hrozí mu trest odňatia slobody až na päť rokov, podobne ako jeho ďalším kolegom vrátane Wolfganga Hatza. Ďalší samostatný proces sa pripravuje budúci rok s Martinom Winternkornom, bývalým šéfom koncernu VW. Ten v roku 2015 z funkcie odstúpil, hneď po odhalení masívnych podvodov zo strany americkej agentúry pre ochranu životného prostredia EPA. Dokonca sa za podvod verejne ospravedlnil počas autosalónu vo Frankfurte nad Mohanom. Tým priznal, že podozrenia majú reálny základ. Samozrejme, podobné špinavé triky používali aj iné automobilky. Razie sa konali v Daimleri, PSA, v Renaulte a v ďalších. Niektoré vinu priznali, ale dodnes nebol potrestaný žiadny konkrétny vinník. Stadler môže byť teda len prvým z „lavíny“ manažérov, ktorí sa postavia pred súd.