Foto: Škoda-Auto
Keď Tarta v roku 1934 ukázala na autosalóne v Prahe prvé sériovo vyrábané aerodynamické auto sveta, Tatru 77, mnohým „padla sánka“. Mimo nových trendov nechcela ostať ani Škoda. Tá sa v tom čase v rámci Československa už stihla prebojovať na post najväčšej domácej automobilky. Aj vďaka zavádzaniu moderných výrobných postupov. Len rok nato tak v Prahe debutovalo ďalšie aerodynamické auto. Bola ním Škoda 935 Dynamic. Na rozdiel od konkurenčnej Tatry išlo zatiaľ len o experiment. Škoda si na ňom vyskúšala množstvo nových technológií. Cieľom bolo dosiahnuť nízky aerodynamický odpor a nízku hmotnosť. Teda to, čo dáva autám vyššiu rýchlosť a nižšiu spotrebu paliva.
Motor vzadu nebol pre Škodu nový
Tomu bola prispôsobená celá koncepcia s motorom vzadu. Škoda v tom čase síce nič také nevyrábala, no s uložením motora pred zadnou nápravou skúsenosti predsa len mala. Už v roku 1932 vznikol totiž prototyp Š 932 s motorom s objemom 1,5 litra s protibežnými piestmi a v roku 134 väčšia verzia so 4-dverovou karosériou a so silnejším „boxerom“, ktorého objem narástol na 1,8 litra. Odtiaľ už nebolo ďaleko k fascinujúcej Škode 935 Dynamic. Nádherný „projektil“ s dĺžkou až 4 860 mm a úctyhodným rázvorom náprav 3 200 mm stál na chrbticovom podvozku, vpredu s priečnymi ramenami a vzadu s výkyvnými polonápravami odpruženými listovými pružinami. Karoséria bola vyrobená prevažne z ocele, no uplatnilo sa aj drevo či hliník. Keďže Škoda Dynamic nepotrebovala kardan, priestor centrálnej nosnej rúry slúžil ako palivová nádrž.
Foto: Škoda-Auto
Novinka tak ponúkla extrémne priestranný interiér aj batožinový priestor s objemom 300 litrov. Rezervné koleso umiestnené pod podlahou „kufra“, sa stalo súčasťou prednej deformačnej zóny. Pod zadnou kapotou pracovala ďalšia evolúcia škodováckeho 4-valcového „boxera“. Tentoraz sa jeho objem vyšplhal až na 1 995 ccm. Stále bol však veľmi kompaktný. Práve nízka stavba s dvojicou karburátorov Zenith umožnila vytvoriť kvapkovitý tvar karosérie, ktorá dosahovala na tú dobu obdivuhodne nízky koeficient aerodynamického odporu vzduchu Cx 0,37. Pomáhali aj zakryté zadné kolesá a oblá stavba predných partií. Škode 935 s pohotovostnou hmotnosťou 1 170 kg tak stačil výkon 40 kW (55 koní), aby dosiahla maximálnu rýchlosť 130 km/h.
Štartovanie tlačidlom a poloautomat
Motor spolupracoval s ďalšou technologickou lahôdkou. Bola ním 4-stupňová poloautomatická prevodovka francúzskej spoločnosti Cotal. Spojku potreboval vodič len pri radení prvého prevodového stupňa a spiatočky. Ďalšie radenie zabezpečovalo šesť elektromagnetických cievok. Na preradenie stačilo jemne pohnúť páčkou na stĺpiku riadenia. Pohyb vpred alebo vzad sa ovládal páčkou v strede volantu. Nezaostávalo ani štartovanie, ktoré pripomína dnešné bezkľúčové systémy. Spínacia skrinka tu síce bola, ale štart sa aktivoval vďaka elektromagnetickému zasúvaniu pastorka tlačidlom na palubnej doske. Jednoducho – nádhera. Do luxusne zariadeného interiéru sa zmestilo päť ľudí.
Foto: Škoda-Auto
Tí si mali užívať ticho, pretože vzadu uložený motor bol dobre izolovaný a do kabíny neprenášal vibrácie. Prístroje sa nachádzali v centre palubnej dosky a pred spolujazdcom bola aj vtedy módna schránka na rukavice. Elektrické stierače mali samostatné elektromotory umiestnené nad čelným oknom. Ak by sa ten pred vodičom pokazil, dali sa jednoducho zameniť. Nádejnú aerodynamickú Škodu mal podporiť úspech v motoristickom športe. Po triumfálnom návrate Škody Popular s posádkou Pohl-Hausman z Rallye Monte Carlo, kde Škoda v roku 1936 obsadila druhé miesto, vznikol plán, aby v nasledujúcom ročníku prevzala žezlo odľahčená, a najmä výkonnejšia verzia Škody 395.
Kariéra sa nekonala
Vtedajší šéf automobilky Karel Hrdlička, mimochodom otec tvorcu Škody Favorit z osemdesiatych rokov, si 25. marca 1936 do denníka poznamenal: „935 odľahčíme na súťažný voz pre Pohla – možno s kompresorom?“ Už v apríli vznikal nákres dvojmiestnej športovej verzie so skráteným rázvorom náprav na 2 580 mm. Nakoniec však v Monte Carle nasadila Škoda do súboja konvenčnejší Rapid. Roadster 935 síce vznikol, ale skončil v depozite a ďalšie šasi putovalo do učňovskej dielne na demontáž. Nič z toho sa však nezachovalo. Slávy sa nedožila ani prúdnicová Škoda 935. Neprial jej nástup fašizmu v Európe a ani prílišná inovatívnosť, ktorú síce zákazníci obdivovali, ale kúpe naklonení neboli.
Foto: Škoda-Auto
Škoda usúdila, aj na základe skromných predajov Tatry 77, z ktorej vzniklo len 255 kusov, že na takéto auto ešte nedozrel čas. Prototyp Š 935 Dynamic ostal tak jediným vyrobeným exemplárom. V roku 1939 ho Škoda po štvorročnej službe vyradila a ponúkla na odpredaj súkromným záujemcom. V tom čase to bol bežný postup. Najprv ostala deväťstotridsaťpäťka v Mladej Boleslavi a odtiaľ putovala na Slovensko. Až v roku 1968, teda po 33 rokoch od vzniku, ju Škoda odkúpila späť do svojho múzea od drobného roľníka. Príbeh mal nakoniec happy end, hoci na profesionálnu renováciu čakala boleslavská „kvapka“ dlhé roky. S reštaurovaním začali v Škode až v roku 2012 a trvala do roku 2017.
Bola to poriadna fuška, pretože medzičasom ktosi Škodu 935 natrel obyčajným štetcom na fialovo. Dnes je však jednou z hviezd firemného múzea. A vyzerá možno lepšie ako pri premiére v roku 1935, keď ju dokončovali na poslednú chvíľu. Tentoraz mala Škoda čas a ako vidieť, dala si záležať.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda