Aféra Dieselgate sa dostáva opäť do pozornosti. Môže za to súdny proces v Mníchove s bývalým šéfom Audi Rupertom Stadlerom. Ak sa preukáže, že o podvodoch s emisiami dieselových motorov vedel a že sa na nich podieľal, hrozí mu päť rokov natvrdo. Obvinení sú ale aj jeho kolegovia ako Wolfgang Hatz, šéf vývoja pohonných jednotiek v rokoch 2001 až 2009, Henning Lörch, ktorý zodpovedal za emisné systémy a tiež technik vývoja dieselových jednotiek Giovanni Pamio. Práve tento inžinier, ktorého Audi pritiahlo v roku 2002 z Fiatu, vypovedal na treťom pojednávaní a vniesol viac svetla do špinavých praktík nemeckej automobilky.
Začalo to pred 21 rokmi
Ako uvádza Automobilwoche, tá chcela stoj čo stoj preraziť v USA s naftovými motormi, najmä preto, že v tom čase už naftové autá za Atlantikom predával Mercedes-Benz aj BMW. Tlak vedenia na technikov mal byť podľa Pamia napriek výhradám taký veľký, že tímu vývojárov v podstate nedal inú možnosť, ako obchádzať zákony. Celé sa to ale začalo už v roku 1999, keď sa zrodil takzvaný „akustický režim“ alebo „akustická funkcia“ naftových motorov. Vyvinulo ju práve Audi. Cieľom bolo dosiahnuť nižšiu hlučnosť dieselov. Malo to ale háčik. V akustickom režime boli síce motory tichšie, no nedokázali plniť prísne americké normy na emisie oxidov dusíka (NOx). Preto inžinieri v Ingolstadte vyvinuli kód na vypínanie akustickej funkcie počas testovania.
Potom boli motory tiché, ale „špinavé“ u zákazníkov a zároveň čisté, no hlučné v laboratóriu. Tento softvér síce Audi nikdy nepoužilo, no po prechode niekoľkých vývojárov do Wolfsburgu ho napriek varovaniam spoločnosti Bosch, aby kód nebol použitý v sériových autách, Volkswagen oprášil. Stalo sa to v roku 2005 pri vývoji nového dieselového motora 2,0 TDI (EA189). Za tieto prešľapy Volkswagenu Audi nemohlo, no ako vypovedal Giovanni Pamio, našlo inú nelegálnu cestu, ako obísť americké zákony. Aj Audi malo totiž s emisiami problémy. Pamio po testoch nových naftových motorov zistil, že jeho obavy o nedostatok prísady AdBlue, zapríčinenej malým objemom nádrže na túto látku znižujúcu NOx, sa potvrdili.
Audi šetrilo s AdBlue
„V porovnaní s konkurenciou sme mali k dispozícii najmenšie nádrže,“ uviedol bývalý inžinier Audi. Požiadal preto, aby sa nádrž na močovinu zväčšila, alebo aby dalo vedenie vývojovému tímu ešte rok času navyše. Neuspel. Podľa Pamia bolo pre Audi dôležitejšie, aby malo dostatok miesta pre kvalitné ozvučenie vozidla, než aby zväčšilo nádrž na AdBlue. Nemáme priestor a je to príliš drahé – to mali byť permanentné odpovede šéfov na požiadavky vývojárov. „Vždy to bol ten istý príbeh,“ doplnil Pamio. Spotreba, náklady, dobrý zvuk či dobré zrýchlenie tak dostali prioritu pred hodnotami emisií.
Aby však Audi prešlo americkým schvaľovacím procesom, vyžadovalo od technikov takzvané „inteligentné riešenia“. Vtedajší šéf dieselových motorov Audi dal v apríli 2008 pokyn svojmu oddeleniu obmedziť spotrebu močoviny. To aj preto, aby neboli zákazníci naftových Audi zbytočne stresovaní varovaním pred nedostatočnou zásobou AdBlue v nádrži a jej častým dolievaním. Naftové Audi tak vstrekovanie látky na zníženie NOx obmedzili na minimum, no na testoch sa vďaka softvérovým trikom tvárili ako čisté. „Boli sme pod tlakom bez konca,“ uviedol Pamio. Keď požiadal svojich zamestnancov o „inteligentné riešenia“, stal sa tlak zhora podnikovou stratégiou.
Táto „aplikácia“ sa nakoniec dostala do približne 430 000 naftových Audi. Samozrejme, Pamio ako jeden z obvinených, sa snaží vyzerať pred súdom čo najlepšie. Prokuratúra ale nie je o jeho nevine presvedčená. Na otázku sudcu, či vedel, alebo mal podozrenie, že zariadenie na odpájanie systému čistenia výfukových plynov je nezákonné, odpovedal: „Nebol som spokojný.“ Po prevalení škandálu Audi Pamia v roku 2016 vyhodilo, no ten automobilku zažaloval. Audi radšej cúvlo a vyplatilo talianskemu inžinierovi odškodné 1,5-milióna eur s tým, že nebude o škandále s nikým hovoriť. Napriek tomu, že s vyšetrovateľmi Pamio spolupracuje, bude musieť z obáv súdu pred útekom stráviť päť mesiacov vo väzbe.