Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov boli už v plnom prúde práce na novej Tatre 613. Okrem vývojového oddelenia Tatry, ktoré zastrešovalo projekt novej reprezentatívnej limuzíny v spolupráci s talianskou karosárňou Vignale, existovala aj pražská konštrukčná kancelária Tatry (PKK), ktorú viedol Milan Apetaur. Tá mala na starosti najmä hnaciu sústavu a podvozok pripravovaného luxusného modelu. Aj preto pražský tím lákali ďalšie možnosti využitia výkonného vzduchom chladeného osemvalca.
Práve tu vznikla myšlienka stavby dvojdverového kupé Tatra 613 C, ktoré malo byť skráteným derivátom šesťstotrinástky, ale aj oveľa ambicióznejšieho športového modelu Tatra 613 S, ktoré chcelo konkurovať západným ikonám. Napríklad Porsche 911, VW-Porsche 914, Renaultu Apina alebo Lancii Fulvia. Tatra dokonca uvažovala o pohone oboch náprav. Najvýkonnejšia verzia mala dosahovať rýchlosť 230 km/h. Z „eska“ mal navyše vzniknúť okruhový špeciál 613 CS. Ani jedno z týchto áut však nedostalo zelenú.
Jednak mala Tatra dosť vlastných starostí, málo finacií po premrhanom projekte 603X, a jednak oficiálne kruhy tvrdili, že ak by sa také rýchle vozidlá zúčastňovali domácich motoristických súťaží, neboli by organizátori schopní garantovať bezpečnosť tratí. A tak sa v roku 1971 objavil ďalší projekt, ktorý nemal naoko so športom nič spoločné. To napriek tomu, že išlo o futuristické dvojmiestne kupé. Vozidlo dostalo kódové označenie Tatra 613 C2X. V predkladacom materiáli autori zdôrazňovali: „Vozidlo je koncipované ako bezpečnostný dvojmiestny automobil a nie ako športový automobil pre súťaže.“ Táto formulácia nebola náhodná.
Netreba zabúdať, že v tomto čase začala téma pasívnej bezpečnosti naberať v automobilovom priemysle na význame. Mercedes-Benz mal na linkách model W111, prvé auto s deformačnými zónami, a Volvo štandardne montovalo do svojich vozidiel trojbodové bezpečnostné pásy. Bezpečnosť jednoducho predávala. Takýmto spôsobom chceli pražskí konštruktéri predísť zamietnutiu. Navyše tvrdili, že v prípade dovozu niektorých komponentov z kapitalistických krajín je realizovateľnosť projektu okamžitá. Tatra 613 C2X počítala totiž s 3-stupňovou automatickou prevodovkou Born-Warner. V socialistických krajinách automat k dispozícii nebol.
Ako inak, pod zadnou kapotou nádherného kupé, za dizajnom ktorého stál Milan Strejček z Ústavu pre výskum motorových vozidiel (ÚVMV), mal pracovať tatrovácky vzduchom chladený osemvalec, s objemom 3 495 ccm a výkonom od 200 až 220 koní, teda 147 až 162 kW. Vozidlu s dĺžkou 4 100, šírkou 1 750 a výškou len 1 220 mm mal pri pomerne vysokej pohotovostnej hmotnosti 1 550 kg umožniť dosiahnuť maximálnu rýchlosť 220 km/h a na stovku zrýchliť za deväť sekúnd. Takže na športové ambície pražské vývojové oddelenie rozhodne nezabudlo.
Ešte zaujímavejšia je zmienka o permanentnom pohone oboch náprav. Medzinápravový diferenciál mal rozdeľovať hnací moment v pomere 33 : 67 % v prospech zadných kolies. Toto riešenie by odstránilo najväčšiu nevýhodu Tatier, ktoré trpeli veľkou pretáčavosťou. Jednak tým, že zadná náprava by bola odolnejšia voči preklzu, keďže protipreklzový systém ASR sa v autách objavil až o pätnásť rokov neskôr, a jednak tým, že kupé by malo omnoho lepšie rozloženie hmotnosti ( 44 : 56 %) v porovnaní so sériovými modelmi Tatry.
A kde sa stratila bezpečnosť? Projekt počítal s uložením prednej nápravy, riadenia, rozvodovky a ďalšími komponentmi na pomocnom ráme, ktorý by sa v prípade nárazu uvoľnil a smeroval pod vozidlo. Tým by sa predĺžila deformačná zóna. To bola naozaj odvážna myšlienka. Veď s podobným riešením prišiel Mercedes-Benz až v roku 1997, spolu s premiérou triedy A. Jej motor a prevodovka tvorili celok, ktorý sa silou nárazu podsunul pod kabínu cestujúcich. Samotný interiér C2X mal predstavovať akúsi klietku prežitia.
A bola tu ešte ďalšia „vychytávka“. Na skici možno vidieť mohutný predný nárazník. Strejček počítal s tým, že pri vyšších rýchlostiach by sa tento ochranný prvok vysunul viac vpred, aby dokázal pohltiť väčšie množstvo kinetickej energie. Bohužiaľ, Tatra C2X ostala len snom. Ani bezpečnostná zámienka nestačila totiž na to, aby projekt pokročil ďalej ako do štádia zmenšeného hlineného modelu. Mimochodom, ten sa nedávno objavil akoby zázrakom na predaj. Majiteľ ho ponúkal cez Facebook a k inzerátu pripojil niekoľko fotografií zeleného kupé.