Koľko stáli autá za 'socíku'? Pozrite si cenník Mototechny z roku 1978

Foto: Škoda

Cennik Mototechny - 1978 Najrozšírenejšími autami na našich cestách boli Škody. Základná stopäťka stála 56 000 korún, ale za kupé 110 R ste zaplatili až 66 000 Kčs.

Za posledných štyridsať rokov sa toho u nás veľa zmenilo. Aj na cestách. Na kedysi prázdnych parkoviskách pred panelákmi niet kde zaparkovať a v špičkách bojujeme dennodenne s dopravnou zápchou. Nech sa už teda pozeráme na starý „socík“ s nostalgiou alebo naopak, za Svobodu či Husáka bolo áut neporovnateľne menej ako dnes. Jednoducho, nemali sme na ne peniaze.

Auto bolo luxus

Vlastniť auto bolo luxus a pre mnohých ostalo iba zbožným snom. To napriek tomu, že pohľad do dobového cenníka zvádza k predstave, že boli lacné. Cena auta je ale relatívna. Vziať do úvahy musíme priemernú mzdu. A tá predstavovala koncom sedemdesiatych rokov približne 2 500 korún, v roku 1978, z ktorého pochádza náš cenník národného podniku Mototechna, ktorý predával vo svojej sieti nové autá v bývalej ČSSR, presne 2 483 Kčs. Cez túto optiku je teda vtedajšia realita celkom iná. Na nové auto sme museli zarábať podstatne dlhšie ako dnes. A podstatne skromnejšia bola aj ponuka.

Foto: Trabant

Trabant 601 Najlacnejším autom v ponuke bol koncom sedemdesiatych rokov dvojtaktný Trabant 601. Stál 36 500 korún.

V cenníku nájdeme síce 19 značiek, čo neznie zle, medzi nimi ale aj pre bežných občanov takmer absolútne nedostupné Tatry, Volgy, Simcy, Saaby či Chryslery. Gro ponuky tvorili autá vyrábané v Československu, teda Škody a modely zo spriatelených socialistických krajín. Z NDR sa k nám dovážali Trabanty a Wartburgy, z Poľska poľské Fiaty, z Ruska Lady, Moskviče a Volgy, z Rumunska Dacie a z Juhoslávie Zastavy. Veľa toho na výber teda nebolo. Ročne sa cez jedinú distribučnú sieť Mototechna, ak vynecháme Tuzex, predalo v bývalom Československu menej ako 90 000 áut. Dnes ich toľko pripadá len na Slovensko.

Áut bol nedostatok, pomohla protekcia

Mať peniaze ešte pritom neznamenalo, že budete aj šťastným majiteľom nového auta. Z dnešného pohľadu je to nepredstaviteľné, ale áut bol nedostatok. Socialistické fabriky nedokázali uspokojiť dopyt v krajinách RVHP. Produkcia bola obmedzená a navyše, veľká časť putovala na Západ, pretože export bol cenným zdrojom valút pre socialistické ekonomiky. Tak to bolo aj so Škodou. Domáci trh nemusel byť vždy na prvom mieste. Na autá sa teda čakalo, niekedy aj roky. A to ste mohli zložiť vopred 50-percentnú zálohu. Pomôcť vám mohli nákupné poukážky, ako odmeny pre straníkov alebo za zásluhy od podniku, v ktorom ste pracovali.

Foto: AvtoVaz

Lada 2101 Ruské Lady boli tým lepším, čo ste si mohli dopriať. Najluxusnejšia Lada 1 600 však stála až 76 300 korún, čo predstavovalo takmer tridsať priemerných platov.

Najväčšou výhodou bola ale vždy protekcia. Mať známeho v Mototechne alebo na vplyvných miestach bolo kľúčom k úspechu. Okrem peňazí na auto, ktoré predstavovali zväčša celoživotné úspory, ste však museli počítať aj s úplatkom. A s úsporami to nepreháňame. Najlacnejším autom na trhu bol východonemecký Trabant 601. Stál 36 500 korún, čo znamenalo 14,7 mesačných miezd. Dnes by ste si kúpili za tieto výplaty auto nižšej strednej triedy, vtedy to bol ale len bakelitový „horor“ s dymiacim dvojtaktom. Ak ste nechceli byť terčom posmeškov, potrebovali ste podstatne viac. Na ruský Moskvič 2138 za 48 100 Kčs približne 19 platov.

Najlacnejší Trabant, najdrahšia Tatra

Škody boli ešte drahšie. Základná stopäťka stála 56 000 korún, teda 22 platov, ale kultové kupé 110 R až 66 800 Kčs, teda takmer 27 platov. Za „Mercedes východu“ sa považovali ruské Lady. Licenčný model Fiatu stál s najslabším motorom 58 000 korún, pričom luxusná verzia 1600 až 76 300 Kčs, čo predstavovalo viac ako tridsať priemerných mesačných miezd. Z východného bloku ale pochádzali aj drahšie autá. Napríklad Volgy GAZ 24 za 105 00 Kčs. Tie však končili ako podnikové autá. Dať totiž za novú Volgu viac ako 42 platov, mohol len šialenec. Za túto sumu ste si už mohli dopriať aj čosi zo Západu.

Foto: Dacia

Dacia 1300 K licenčným západným autám patrila aj Dacia 1 300. Rumunský Renault 12 stál 66 000 korún. Jeho kvalita bol však po rumunskej montáži zúfala.

Napríklad Renault 15 TL za 101 00 Kčs, Chrysler 180 GS (98 000 Kčs), Ford Cortinu 1 600 (85 000 Kčs) alebo Fiat 131 Mirafiori (104 300 Kčs). K úplne najdrahším autám, ktoré sa k nám dovážali v malých počtoch, patrila Simca 1307 (115 000 Kčs) a najmä švédske Saaby. Za dvojdverový Saab 99 ste vysolili 125 000 korún, čo bolo päťdesiat platov a za 4-dverovú verziu 132 000 Kčs, teda až 53 platov. Úplne najdrahší model v našom cenníku pochádza ale z Československa. Asi sa dovtípite, že ide o reprezentačnú limuzínu Tatra 613 so vzduchom chladeným 8-valcom a karosériou od talianskeho štúdia Vignale.

Foto: Saab

Saab 99 K najdrahším dovážaným autám patril tento Saab 99 za minimálne 125 000 korún.

Česká automobilka si za ňu účtovala neuveriteľných 284 000 korún, na čo by ste potrebovali mzdu za 114 mesiacov. V podstate išlo ale len o fiktívnu cenu, Tatry sa do bežnej distribúcie vlastne ani nedostali. Vyrábané boli na objednávky štátu alebo podnikov. K súkromníkom zamierili, podobne ako Volgy až po mnohých rokoch, keď skončili svoju oficiálnu službu. Autá ste mohli okrem korún kupovať aj za takzvané bony, čo boli tuzexové poukážky. To v prípade, že ste mali zdroj valút zo Západu. Štát vám ich ale vymenil v nevýhodnom kurze. A rovnako nevýhodné bolo bony kupovať na čierno za koruny. To cenu auta výrazne predražilo.

Vtedajšiu realitu najlepšie dokumentuje priložený cenník áut, v ktorom sme vyjadrili aj počet miezd, ktoré ste potrebovali na ich nákup. Tak ako, sú dnes autá drahé?

Cenník osobných áut v ČSSR v roku 1978

Cenník motocyklov v ČSSR v roku 1978

Ponuka áut v roku 1978 vo vtedajšom ČSSR

Fotogaléria 22 fotiek

+19