Tatra 613 T: Range Rover z Kopřivnice ostal iba snom. Mohol byť lepší

Vývoj novej Tatry 613, ktorá mala vystriedať zastaranú šesťstotrojku, prebiehal nielen v Kopřivnici, ale aj v pražskej konštrukčnej kancelárii Tatry (PKK). Práve tu sa rodilo to najdôležitejšie – hnacia sústava a podvozok. Karosériu totiž zverili tatrováci do rúk talianskeho štylistického štúdia Vignale. Je len logické, že tím konštruktérov okolo šéfa Milana Apetauera veril, že nová technika by mohla slúžiť aj ďalším modelom. Snívali o kupé Tatra 613 S, ktoré malo konkurovať Renaultu Alpine či Porsche 911, ale tiež o okruhovom špeciáli. Vedenie automobilky, ktoré bolo plne pohltené prácou na reprezentatívnej limuzíne, nemalo však na sny čas. Ostali len na papieri.

Takýto osud mal aj projekt Tatra 613 T. V porovnaní s kupé mal pritom podstatne väčší potenciál. Možno aj exportný. V roku 1970 totiž Land Rover predstavil svoj revolučný luxusný off-road Range Rover. A toto auto nedalo spávať Apetauerovi ani konštruktérovi a dizajnérovi Milanovi Strejčkovi. Do práce na luxusnom „SUV“ sa pustili už v roku 1971. Koncept počítal s tatrováckou technikou, ale tak trochu otočenou naruby. Nový terénny automobil mal mať totiž vzduchom chladený motor 3,5 V8 DOHC s odhadovaným výkonom 121 kW, umiestnený vpredu. Odtiaľ mal putovať hnací moment cez 4-stupňovú manuálnu a redukčnú prevodovku ku všetkým štyrom kolesám s dvojicou uzamykateľných diferenciálov.

Samonosnú karosériu s dĺžkou 4 300 mm, šírkou 1 800 a výškou 1 565 mm, čo bolo o čosi menej v porovnaní s Range Roverom, navrhol Milan Strejček. Jeho dizajn išiel proti prúdu tatrováckej aerodynamickej tradície, ale v prípade luxusného off-roadu hranaté tvary rozhodne nevadili. Priam futuristicky pôsobili svetlá schované za horizontálnymi lamelami prednej masky. Čo bolo však podstatné, Strejček rátal hneď od začiatku s dvoma pármi bočných dverí, ktoré by uľahčili vstup do kabíny. Range Rover mal len jeden pár a na ten druhý čakal až do druhej generácie. Bližšie k termínu SUV, ktorý v tom čase samozrejme neexistoval, mala Tatra 613 T aj svojím podvozkom.

Kým Range Rover vyznával drsný koncept tuhých náprav, pražskí inžinieri chceli plne nezávislé zavesenie. Vpredu mali niesť kolesá lichobežníkové polonápravy a vzadu vlečné ramená so šikmou osou kývania, čiže koncept podobný pripravovanej Tatre 613. To by novinke prepožičalo oveľa sebavedomejšie jazdné vlastnosti na asfalte a vyšší komfort. Svetlá výška 230 mm a nábehové uhly 35 stupňov vpredu a 30 vzadu, ako aj krátky rázvor 2 600 mm, mali zasa postačovať nato, aby si tatrovácke „SUV“ poradilo s nehostinným terénom. Odpruženie mali dostať na starosti skrutné tyče doplnené vinutými pružinami. O ostatné by sa postarali pneumatiky s vysokým profilom (215 SR 15), obuté na 15-palcových diskoch.

S plánovanou pohotovostnou hmotnosťou 1 755 kg mali účinne bojovať štyri kotúčové brzdy, predné s vnútorným chladením. Strejček navrhol okrem luxusnej verzie aj jednoduchšiu pracovnú verziu, ktorá by mohla slúžiť v rôznych podnikoch namiesto vtedajších vojenských GAZ-ov. Vedenie podniku však pre tieto návrhy nemalo pochopenie a ani čas. Aby ale projekt celkom nezmizol z povrchu zemského, zastrešili „Tatru 4×4“ v roku 1975 pod pražský Ústav cestnej a mestskej dopravy (ÚSMD) a Strednú priemyselnú školu dopravnú. Tatrovácke SUV sa tu malo zmeniť na špeciálne vyslobodzovacie vozidlo, ktoré by slúžilo pri ťažkých dopravných nehodách.

Hoci technika sa meniť nemala, Strejček vytvoril pre záchranársku verziu výrazne upravený dizajn s dvojdverovou karosériou a novú masku so štvoricou svetiel. Klasický nárazník doplnili dva vertikálne prvky určené na tlačenie vozidiel. Ani tento variant ale nikdy nevznikol. Po Tatre 613 T ostali len skice. A je to veľká škoda. Zvolenou koncepciou, najmä nezávislým zavesením kolies a 5-dverovou karosériou by totiž tatrovácke SUV predbehlo dobu o mnoho rokov. Navyše by ťažilo zo spoľahlivej techniky Tatry, ktorej motor nepotreboval žiadnu chladiacu kvapalinu. Nepružné socialistické hospodárstvo však nedokázalo projekt posunúť ani len do štádia modelu či nebodaj prototypu.

K téme „SUV“ sa ešte v roku 1990 vrátil známy český dizajnér Václav Král, ktorý navrhol na základoch existujúcej Tatry 613 verziu s pohonom oboch náprav, teda s motorom vzadu, čo by znížilo vývojové náklady. To sa už ale nad českou automobilkou začali sťahovať čierne mračná. Po 40 rokoch socializmu bola jej divízia osobných vozidiel vysilená a Tatra 613 beznádejne zastaraná. Zachrániť ju nemohla ani modernizácia šesťstotrinástky s označením Tatra 700. O automobilku, vyrábajúcu luxusnú limuzínu s avantgardnou koncepciou, neprejavil záujem žiaden zahraničný investor. Dnes tak Tatra vyrába výlučne nákladné vozidlá.