Hans-Werner Sinn: ‘Automobilky sú v emisnej pasci,‘ tvrdí špičkový ekonóm

Elektromobilita prináša automobilovému priemyslu nielen nižšie emisie, ale aj obrovské riziká. Autá s ekologickými pohonmi sú príliš drahé, aby si ich mohol dovoliť každý. Ak v blízkej budúcnosti nebude existovať iná alternatíva, odbyt nových áut prudko klesne. A to sa nezaobíde bez negatívnych následkov, napríklad rastúcej nezamestnanosti. Na tieto riziká upozorňuje renomovaný nemecký ekonóm Hans-Werner Sinn, bývalý šéf výskumného ekonomického inštitútu IFO a súčasný poradca nemeckého ministra hospodárstva.

Sinn tvrdí, že automobilový priemysel sa dostal do pasce, ktorá je spôsobená emisnými reguláciami politikov a tlakom na odstránenie spaľovacích motorov. „Automobilový priemysel je naším kľúčovým priemyslom. Je to žiariace jadro hviezdy, okolo ktorého sa točí a zahrieva zvyšok ekonomiky, celý sektor služieb aj štát.“ Predpovedá, že ak sa zrútia časti automobilového odvetvia, čo sa už podľa neho začalo, táto hviezda ekonomiky zhasne a s ňou aj nemecké hospodárstvo. Podľa Sinna sú ohrozené milióny pracovných miest.

„Nemecko je obzvlášť silné v kovospracujúcom priemysle. A my túto silnú stránku teraz demontujeme. Len kvôli orientácii na elektromobily, ktorá nepochádza od spotrebiteľov, ale od politikov,“ vysvetľuje. Podľa Sinna sme dnes svedkami diktatúry, ktorá však nič nerieši. „Vytvára sa tým nový, centrálne plánovaný socializmus. Zelení sa niekedy skutočne správajú, akoby boli socialisti, iba natretí nazeleno.“ Je pritom nezodpovedné oháňať sa morálkou, keď sa tu v skutočnosti hrá o milióny nezamestnaných, argumentuje Sinn.

Sinn nevidí v násilnom prechode na elektromobily zmysel ani prínos pre životné prostredie. Na vyriešenie problému s klímou je potrebná zodpovedná politika – „obchodovanie s emisiami s jednotnou cenou CO2, pri ktorej by sa každý mohol usilovať o zníženie svojej vlastnej uhlíkovej stopy“. Od toho sme ale podľa Sinna ďaleko. Súčasnú situáciu nazýva „šialenstvom“. Automobilkám odporúča, aby nevolili cestu rezignácie a podkladania sa. „Nestačí sa len prispôsobovať. Máte aj sociálnu zodpovednosť, ktorá pomáha formovať debatu o tom, čo robí politika.“