Ako Lincoln s Cadillacom bojovali v Bielom dome

Nie je to po prvý raz, čo sa funkčné obdobie amerického prezidenta nekryje s výmenou vozového parku v garážach Bieleho domu. V histórii sa to stalo už mnohokrát. Niektoré z prezidentských limuzín slúžili aj viac ako dekádu. Všetko sa to začalo pred storočím. Práve vtedy odštartoval nekonečný boj dvoch najprestížnejších amerických značiek o priazeň prezidentského úradu – Cadillacu z koncernu General Motor a Lincolnu z koncernu Ford. Teraz je síce na koni Cadillac, ale navždy to byť nemusí.

Ak nepočítame prezidenta Williama Tafta (1909 – 1913), ktorý dorazil do prezidentského úradu na elektromobile Backer Electric a definitívne skončil éru koní v službách amerických prezidentov, vstúpil za brány Bieleho domu ako prvý Cadillac. Prezident Woodrov Wilson ho použil v uliciach Bostonu už v roku 1919, počas slávnosti skončenia prvej svetovej vojny. Cadillacom jazdila aj nasledujúca hlava spojených štátov, prezident Warren Harding (1921 – 1923). Lincoln sa prihlásil o slovo až počas funkčného obdobia Calvina Coolidgea (1923 – 1929) a autá rovnakej značky používal aj jeho nasledovník Herbert Clark Hoover (1929 – 1933).

Dovtedy však prezidenti využívali prakticky sériové modely. Éra špeciálne upravených prezidentských limuzín sa začala až počas „šéfovania“ Franklina D. Roosevelta (1933 – 1945). V roku 1938 boli americkej vládnej administratíve dodané dve limuzíny Cadillac Queen Mary a Queen Elizabeth. Ako inak, pomenované podľa najväčších zaoceánskych parníkov. Celkom výstižné. Boli totiž dlhé až 6,55 metra, vážili viac ako 3,5 tony a na ich palube nechýbala strelná munícia.

Začalo to elegantnými limuzínami

O rok neskôr (1939) zavítal do garáže prvý špeciál od Lincolnu – ceremoniálny model V12 Sunshine, ktorý sa stal prvým prezidentským autom s pancierovanými dverami, extra hrubým sklom a so stúpačkami na konci karosérie pre ochranku. V roku 1942 pribudla novšia verzia Cosmopolitan Bubble Top s bublinovou kabínou. Vozila nielen Roosevelta, ale aj jeho nástupcu Harryho S. Trumana (1945 – 1953). Obaja muži teda využívali rovnaké autá. Cosmopolitan slúžil neuveriteľných osem rokov. Po vojne sa jednoducho šetrilo.

Až prezident Dwight D. Eisenhower (1953 – 1961) dostal nový Lincoln Cosmopolitan, typický zdvihnutou strechou, aby sa doň ľahko nastupovalo s klobúkom. Eisenhower, známy milovník áut, si však doprial aj hračku v podobe legendárneho kabrioletu Cadillac Eldorado Convertible, známeho panoramatickým čelným oknom, ktorý si objednal v roku 1953. Po celý ten čas však Biely dom udržiaval v prevádzke aj predvojnové prezidentské limuzíny. Veľká výmena vozového parku nastala až v roku 1956. Queen Mary a Queen Elizabeth totiž doslúžili.

Queen Mary II a Queen Elizabeth II. boli o čosi menšie a ľahšie. Vybavili ich však špeciálnymi pneumatikami, ktoré zabezpečovali núdzový dojazd vozidla aj s poškodeným kolesom. Slúžili nielen Eisenhowerovi, ale aj Johnovi F. Kennedymu (1961 – 1963) a Johnsonovi (1963 – 1969). Spoločnosť im robil od roku 1962 aj nový prezidentský Lincoln Continental X100 s priehľadnou strechou z plexiskla, ktorá mohla byť počas ceremónií úplne demontovaná. Auto bolo asi o meter dlhšie ako klasický Continental. Jeho zadné sedadlá sa dali hydraulicky zdvihnúť, aby mohla hlava štátu mávať davom a aby priaznivci lepšie videli prezidenta.

Atentát na Kennedyho ukončil éru kabrioletov

Bohužiaľ, toto auto nemalo žiadnu balistickú ochranu. A tak sa z Kennedyho Lincolnu X100 stala „najslávnejšia“ prezidentská limuzína. Bohužiaľ, z dôvodu tragického atentátu v texaskom Dallase, ktorý sa odohral pred kamerami v roku 1963. To bol zároveň definitívny koniec éry otvorených prezidentských limuzín. Všetkým bolo od tejto chvíle jasné, že jazdu prezidenta v kabriolete možno prirovnať k samovražde.

Kennedyho Lincoln však do výslužby nezamieril. Bol kompletne prestavaný. Na dverách pribudol pancier a ochranu zvýšila nepriestrelná strecha. Po Kennedym ho zdedili Lyndon B. Johnson 1963 – 1969) aj Richard Nixon (1969 – 1974). Aj ďalšie prezidentské Lincolny z roku 1969 a 1972 už boli uzavretými limuzínami schopnými odolávať streľbe a granátovým útokom. Z tohto dôvodu vyradil Biely dom zo služby Cadillac Queen Mary II a Queen Elizabeth II. Ford si mädlil ruky. Sedemdesiate roky sa tak stali doménou Lincolnov. Používali ich Gerald Ford (1974 – 1977) aj Jimmy Carter (1977 – 1981).

Cadillac sa vrátil do vysokej politiky až s príchodom Ronalda Reagana (1981 – 1989). V službe síce boli ešte Lincolny, no vlajkovou loďou prezidentského úradu sa stal od roku 1983 Cadillac Fleetwood. Reganov nasledovník George Bush senior (1989 – 1993) sa ešte vrátil k Lincolnu, no bola to posledná prezidentská limuzína tejto značky. S nástupom Billa Clintona (1993 – 2001) odovzdal Lincoln nedobrovoľne žezlo Cadillacu.

Pád dvojičiek urobil z Earth force One „tank“

Úplne nový Fleetwood Brougham z roku 1993 znamenal veľkú zmenu. Bol prvou prezidentskou limuzínou, ktorú z dôvodu bezpečnosti navrhol a vyrobil priamo koncern General Motors. Dovtedy totiž na vývoji a výrobe spolupracovalo viacero špecializovaných firiem. Každý z prichádzajúcich prezidentov potom dostal nový Cadillac. George Bush (2001 – 2009) dokonca dva – ten druhý pri svojej opätovnej inaugurácii v roku 2004. Model DTS, ktorý nahradil starší De Ville, bol už poznačený vplyvom celosvetového ťaženia proti terorizmu.

Ešte nikdy neposkytovala prezidentská limuzína taký vysoký stupeň ochrany ako práve Bushov druhý Cadillac. Dobu elegantných kriviek ľahko pancierovaných limuzín jednoducho nahradila nová éra „tankov“. Earth force one síce pripomínal model DTS, no v skutočnosti bol postavený na podvozku mohutného SUV Chevrolet Suburban. Jeho inovovanú verziu z roku 2012 dostal aj Barack Obama (2009 – 2017). Viac ako šesť metrov dlhé monštrum s hmotnosťou osem ton malo karosériu vyrobenú z viacerých vrstiev ocele, keramických komponentov aj penovej výplne.

V podlahe pribudla oceľová platňa s hrúbkou 12,5 centimetra a hrúbka skiel narástla až na 15 centimetrov. Vozidlo tak odolalo nielen mínovému a granátovému útoku, ale aj útoku raketou Stinger. Pri napadnutí dokázalo vytvoriť dymovú clonu a vďaka nočnému videniu jazdiť bez svetiel. V prípade kolapsu vodiča bolo možné Barackovu limuzínu navádzať po prvý raz cez satelit na diaľku. Motor mal údajne výkon 440 kW, čo však stačilo na maximálnu rýchlosť len 120 km/h. Nie je to veľa, no v prípade potreby bolo možné pomocou vstrekovania oxidu dusičitého ( NO2) „vyžmýkať“ z motora krátkodobo až 736 kW, teda rovných tisíc koní. Na únik z krízovej situácie to malo stačiť.

Súčasná „beštia“ váži 10 ton

A ak by prezidentovi predsa len hrozilo priame nebezpečenstvo, napríklad z dôvodu chemického útoku, Cadillac mal k dispozícii vlastnú zásobu čistého vzduchu a dokonca zásobu krvi. Po Barackovi Obamovi zdedil jeho Cadillac Donald Trump (2017 – 2021). Na novú „Beast“, teda beštiu, ako začali Earth force one Američania prezývať, si musel počkať viac ako rok a pol. Takže aj na summit v Helsinkách v roku 2018, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, dorazil so starým autom. To bolo pre Trumpa iste ponižujúce, keďže Putin sa na stretnutí vo fínskej metropole pochválil novučičkým Aurusom Senat.

Nakoniec sa premiéra novej „beštie“ odohrala celkom nenápadne v tom istom roku na Trumpovej septembrovej návšteve v New Yorku. A keďže slúži dodnes, a bude aj Joeovi Bidenovi, mimochodom, hrdému majiteľovo Chevroletu Corvette, informácie o jej balistickej ochrane či technických parametroch sú stále prísne stráženým tajomstvom. Isté je, že napriek vizáži pripomínajúcej Cadillac CT6 spočíva na podvozku mohutného SUV Chevrolet Kodiak, čo je v podstate nákladné auto a že disponuje ešte vyššou úrovňou ochrany.

No i tak ho môže zo služby vyradiť čosi oveľa prozaickejšie ako raketa alebo bomba. Ukázalo sa to v roku 2011 v Dubline, kde aktuálny Cadillac bezmocne uviazol pri prudšom výjazde z dvora veľvyslanectva USA. Jeho podvozok sa jednoducho zasekol na betónovom zlome. Obama a jeho manželka Michelle museli neplánovane prestúpiť z najbezpečnejšieho auta planéty do jedného zo SUV, ktoré boli tiež súčasťou prezidentskej kolóny.