Pred dvoma týždňami sa verejnosti na prehliadke v kalifornskom Pebble Beach predstavilo unikátne vozidlo – Ford 40 Special Speedster. V súčasnosti je exponátom v múzeu Edsela a Eleanor Fordových v Detroite.
Ford 40 Special Speedster mal zaujímavú históriu. Keď sa v roku 1932 vrátil z európskych ciest Edsel Ford, syn zakladateľa Henryho Forda, bol nadšený dizajnom európskych športových áut. Požiadal preto hlavného dizajnéra E.T. Gregorieho, aby mu navrhol vozidlo v tomto štýle.
Gregorie nakreslil nízke, športové vozidlo zaujímavých tvarov a v roku 1934 ho Edselovi aj vyrobili. Ten si ho však nemal kedy užiť, lebo bojoval so zákernou chorobou a podľahol jej v roku 1943.
Oproti bežným fordovým roadsterom vyzerala štyridsiatka dlhšia, pretože bola oveľa nižšia. Rám aj krycie plechy boli vyrobené z hliníka, lebo výrobu zverili továrni Lincoln a leteckej divízii Forda.
Autu chýbali tradičné americké ozdoby ako chrómované prvky, stupačky, vystupujúce kľučky, rukoväte a podobne. Za dlhou kapotou s robustným chladičom bol jednoduchý priestor pre vodiča a spolujazdca, palubná doska a prístroje prevzaté z Lincolna. Vzadu sa karoséria končila šípovitým zakončením.
Netradičné na tú dobu boli aj kapotované kolesá, v zadných kapotách náprav boli integrované zadné svetlá. Predné konštruktéri zapustili do nárazníka. Nič nebolo navyše. Vznikol čistý športový dizajn.
Pod kapotou bol motor Ford s výkonom 75 koní. Ten však v zime v roku 1940 praskol a bol vymenený za motor Lincoln Mercury V8 s výkonom 100 koní.
Po smrti Edsela auto menilo majiteľov, ktorí nedbali na historickú hodnotu a vozidlo bolo niekoľkokrát necitlivo prestavané. Posledné zachované fotografie boli urobené v Hollywoode v roku 1950. V roku 1958 ho kúpil bližšie neznámy námorník na Floride za 603 dolárov a stopy po aute na dlhé desaťročia miznú. Historici sa domnievali, že bolo zničené. Auto sa opäť na scéne objavilo až v roku 1999 na prehliadke v Amelia Island, kde ho vystavil nový vlastník Bill Warner. Autu chýbali disky kolies a na tachometri malo 19 000 míľ. Warner sa snažil auto zrekonštruovať do pôvodnejšieho stavu. Vrátil mu farbu karosérie aj interiéru. Potom ho odkúpil texaský zberateľ John O'Quinn za 1,79 milióna dolárov.
Auto asi neprinášalo svojim majiteľom veľa šťastia, lebo John O'Quinn čoskoro zomrel. Pri rozpredaji jeho zbierky sa auto vrátilo zase do rodiny Fordovcov. Získal ho Edsel Ford II, sny Heryho Forda II, teda pravnuk zakladateľa značky. Ten mal podmienky na skutočnú historickú rekonštrukciu a rozhodol sa vrátiť autu podobu z roku 1940, ktorú mu prinavrátila kanadská reštaurátorská firma RM Restorations z Ontaria.