Carlos Tavares, generálny riaditeľ štvrtej najväčšej automobilky na svete, ktorá vznikla začiatkom tohto roku spojením spoločností Fiat Chrysler (FCA) a koncernu PSA, je známy tým, že si nezvykne dávať servítku pred ústa a vie pomenovať problémy priamo a jednoducho.
A presne to pred pár dňami spravil v Taliansku. Tam miestnym odborárom v turínskej fabrike povedal, že priame náklady na výrobu áut sú tam až trojnásobne vyššie, ako vo fabrikách Stellantisu, ktoré sa nachádzajú napríklad vo Francúzsku alebo Španielsku.
Drahí a drahší
A bol pritom celkom konkrétny, uviedol niekoľko príkladov, ilustrujúcich rozdiely v priamych nákladoch medzi Talianskom a zvyškom Európy. Priame náklady sú tie, ktoré bezprostredne súvisia s výrobným procesom. Nie je v nich vývoj, logistika, marketing, plat manažmentu, nájomné za priestory a ani nič podobné.
A práve tieto priame náklady na výrobu áut Tavares ilustroval na konkrétnych autách. Podľa neho napríklad SUV Maserati Levante vytvára v talianskej továrni Mirafiori priame výrobné náklady na každé vozidlo asi 3 300 eur, no v továrni vo Francúzsku by to bolo len 1 400 eur.
V rovnakej talianskej továrni sú priame náklady na výrobu FIAT-u 500 približne 1 200 eur, v továrni v Španielsku však Stellantis podobné plne elektrické vozidlá vyrába s nákladmi približne 500 eur. Extrémne vysoké sú aj priame náklady na výrobu Maserati Ghibli a Quattroporte v továrni v Grugliascu, kde dosahujú až 6 000 eur. Ak chcú talianske závody zostať konkurencieschopné, musia súčasné výrobné náklady radikálne znížiť.
V tej súvislosti sa hovorilo aj o platoch, avšak podľa zdroja z prostredia odborárov len vo veľmi všeobecnej rovine. Žiaden presný plán nevznikol. Pravdou je, že megafúzia koncernov FCA a PSA mala, okrem iného, ako jeden z hlavných cieľov usporiť ročne až päť miliárd dolárov.
Nebudeme prepúšťať a ani zatvárať. Zatiaľ
Tavares sa prihlásil k záväzku Stellantisu, že nebude aktuálne zatvárať fabriky a rušiť pracovné miesta. Pre každú fabriku bude vypracovaný reálny plán, ktorý by jej mal pomôcť znižovať náklady a zvýšiť ziskovosť, týka sa to aj tých talianskych. Zmeny v subdodávateľských reťazcoch, zvýšenie efektivity výroby a tlak na mzdy však patria k najúčinnejším nástrojom.
Toto Tavaresovo vyjadrenie by mali veľmi pozorne počúvať aj v inej fabrike Stellantisu – tej trnavskej. Iba pred pár dňami sme písali, že trnavská automobilka potvrdila, že je v hre o nový model. Má však silných konkurentov v podobe fabrík Stellantisu v Španielsku, Srbsku, Poľsku a Turecku.
Problémom Trnavy sú pomerne vysoké náklady, vrátane mzdových. Riaditeľ fabriky Stéphan Bonhommeau v tom dokonca vidí najväčší hendikep slovenského závodu. Pri príležitosti nábehu výroby vynoveného Citroënu C3 na tlačovej konferencii povedal: „Máme stabilné náklady, ktoré sa nám príliš nedarí znižovať. Na Slovensku ich ovplyvňujú aj vysoké ceny energií a cena práce.“ Aj preto sa môže stať, že nový model napokon skončí v niektorom z „lacnejších“ závodov.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda