Foto: Tesla
Elon Musk otvoril v roku 2019 v Šanghaji svoju čínsku Gigafactory. Aj za štedrej podpory tamojšej vlády. Jednoducho, tešil sa priazni Pekingu. Tesla bola tiež jednou z mála automobiliek, ktorá vyrábala autá aj počas vypuknutia pandémie koronavírusu, kým iné automobilky v Číne boli epidémiou COVID-19 prakticky paralyzované. Vzťah medzi Teslou a Čínou sa však v poslednom čase komplikuje. Tamojší úrad pre reguláciu trhu si napríklad začiatkom februára predvolal zástupcov automobilky kvôli problémom s kvalitou a viacerými prípadmi požiarov.
Kým v Európe a najmä v USA sa Tesla správa k úradom arogantne, v komunistickej Číne sa ospravedlnila a prisľúbila, že bude rešpektovať odporúčania oficiálnych miest a tiež vyšetrí všetky incidenty. Ďalšie ospravedlnenie mierilo prevádzkovateľovi čínskej štátne rozvodovej siete po tom, čo sa na verejnosť dostalo video, v ktorom zamestnanci automobilky pripisujú poškodenie vozidla preťaženiu tamojšej siete. Tam sa však patálie Tesly nekončia. Najnovšie má totiž Čína obavy z autonómnych systémov týchto elektromobilov, ktoré využívajú kamery a sú neustále pripojené na internet a cloud.
Foto: Tesla
Čínska armáda Teslu podozrieva zo zhromažďovania a ukladania citlivých údajov. Preto, ako informuje agentúra Bloomberg, vydala majiteľom áut Tesla zákaz vstupu do vojenských objektov a bytových komplexov patriacich armáde. Nové nariadenie im odporúča, aby svoje vozidlá zaparkovali mimo týchto zariadení. Zástupcovia Tesly sa zatiaľ k problému nevyjadrili. Celé to mal vraj spustiť nový systém autonómneho riadenia Full Self-Driving (FSD), ktorý prezentuje Tesla ako najpokročilejšieho autopilota a navyše prisľúbila jeho skorú aktualizáciu.
Systém je síce zatiaľ sprístupnený za poplatok 10 000 dolárov len dvom tisíckam užívateľov v testovacej Beta verzii, pričom ani jeden z nich nie je v Číne, no v ríši stredu FSD vyvolal i tak neistotu. Otázkou je, prečo Čína považuje práve automobily Tesla za „špiónov“, keď podobné systémy autonómneho riadenia na úrovni SAE 2 používa bežne konkurencia, vrátane viacerých exteriérových kamier. Napríklad produkty amerického koncernu General Motors. Rozdiel je len v tom, že Tesly obsahujú aj vnútornú kameru, ktorá monitoruje vodiča, či sa sústredí na jazdu, alebo sa správa nezodpovedne.
Vnútorná kamera by však nemala byť problémom pre armádu. Naznačuje to, že pôvodne vrelé vzťahy Tesly s Pekingom postupne chladnú. To nie je pre americkú automobilku dobré, pretože Čína je najväčším automobilovým trhom planéty a zároveň najväčším trhom elektromobilov, teda aj kľúčom k Muskovým ambíciám v oblasti rastu spoločnosti. Nové zákazy sú navyše obmedzujúce pre čínskych majiteľov áut Tesla, čo znamená, že potenciálni zákazníci sa môžu obrátiť radšej na elektrickú konkurenciu, ktorá je už dnes v Číne obrovská.
