Foto: Hagerty
Tatra 87, vyrábaná od roku 1938 až do roku 1950, patrí ku klenotom automobilovej histórie. Kombinácia aerodynamickej karosérie a vzduchom chladeného 8-valca za zadnou nápravou z pera geniálneho konštruktéra Hansa Ledwinu bola skutočným unikátom. Neunikla ani pozornosti nemeckých okupantov, ktorí ju počas protektorátu Čechy-Morava radi používali. Až do momentu, kým nedošlo k viacerým haváriám. Toto auto bolo silné, tiché, pohodlné a ľahko sa ovládalo, no museli ste s ním vedieť jazdiť. Nemcom to však príliš nešlo. Tatra 87 si tak rýchlo vyslúžila povesť „zabijaka nacistov“. Spomínal to dávnejšie slávny americký komik a moderátor Jay Leno, ktorý je jedným z hrdých vlastníkov.
[* img=„545600“ | popisok="
Foto: Hagerty
Temný príbeh Tatry však zaujal aj americkú poisťovňu Hagerty. Tá sa rozhodla preveriť, či sú jazdné vlastnosti Tatry 87 skutočne také zákerné. Pripravila sériu testov. Nielen Tatry, ale aj ďalších áut s „fatálnou“ povesťou. Napríklad prvej generácie Porsche 911 Turbo prezývaného „ovdovovač“ či britskej trojkolky Reliant. Tatra, zapožičaná zo slávneho múzea Lane Motor Museum v Nashville, však išla do ringu ako prvá. Za jej volant sa posadil Sam Smith a vyskúšal osemdesiatsedmičku na bežných cestách, ale aj na testovacej trati s profilom, ktorý pripomína losí test. Smith upozorňuje na zvláštne chovanie v zákrutách, kde Tatra doslova pláva. Vždy dá však dopredu vedieť, kde sú jej limity.
Foto: Hagerty
Stojí za tým nerovnomerné rozloženie hmotnosti, výkyvné polonápravy a úzke obutie. Už pri prvých pokusoch o prejazd trate s prudkou zmenou smeru jazdy Tatra 87 takmer zvliekla z diskov pneumatiky. Zástupcovia z múzea sa preto rozhodli, že použijú modernejšie radiálne plášte Michelin X, určené pre veterány a zvýšia tlak v pneumatikách, aby sa čosi podobné neopakovalo. Lenže stal sa pravý opak. Smith vchádzal do vyhýbacieho manévru rýchlosťou len 20 míľ za hodinu, čo je približne 32 km/h. V predošlých pokusoch Tatra tento manéver zvládla, dokonca niekoľkokrát, no po zmene obutia sa nečakane prevrhla na bok. Ako je to možné? Smith má niekoľko vysvetlení, ktoré so sebou súvisia.
Foto: Hagerty
Autor testu tvrdí, že ovládanie auta je veľmi komplexnou záležitosťou. A Tatra disponuje kombináciou, ktorá vie občas poriadne „pohrýzť“. V prvom rade ide o pneumatiky, ktoré nemajú dobrú priľnavosť. Aj tie dobové radiálne asi len polovičnú v porovnaní so súčasnými. Dofúknutie im skôr poškodilo, než prospelo. Kým boli mäkšie, Tatra sa dostávala do šmyku, čím eliminovala nebezpečné sily. S lepším „gripom“ však túto možnosť stratila. V kombinácii s úzkym rozchodom, relatívne vysokým ťažiskom a výkyvnými polonápravami, ktoré v zákrute doslova tlačia vonkajšie koleso pod auto, to nemohlo dopadnúť inak. Tatra teda potvrdila svoju povesť. Stačilo zmeniť jeden parameter a hneď išla „na strechu“.
Smith však ospravedlňuje Ledwinku. Je presvedčený, že vedel o rizikách, no urobil maximum, čo sa v tej dobe a s jeho rozpočtom dalo. Otázkou je, na čo nám je to dnes dobré vedieť. Tatra 87 je vskutku vzácny veterán. Počas trinástich rokov ich v Kopřivnici vyrobili len 3 023 kusov. Absolútnu väčšinu z nich „zožrala“ hrdza. Majitelia zachovaných exemplárov si ich preto strážia v klimatizovaných garážach ako oko v hlave. Lenže jedna z nich teraz dostala poriadnu ranu. Ako vidieť, nádherná aerodynamická karoséria je na ľavej strane zničená. Rekonštrukciu budú potrebovať blatníky, strecha, dvere aj zadná kapota. Toto sa naozaj automobilovej histórii nerobí. I keď ide o menej vzácnu povojnovú verziu osemdesiatsedmičky s integrovanými svetlami.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda