Chrysler Turbine: Kupé na ‘tequilu‘ bolo romantickou, ale slepou uličkou

V päťdesiatych rokoch začali oblohu križovať prúdové lietadlá. Mimo nechcel ostať ani Chrysler. Výsledkom dlhoročného a najmä drahého vývoja bol unikátny Chrysler Turbine. Prvé, a aj posledné auto s plynovou turbínou, ktoré sa dostalo na bežné cesty. Jeho osud bol krutý.

27.03.2021 12:00
debata (4)
Chrysler Turbine mal byť skutočnou revolúciou v... Foto: Chrysler
Chrysler Turbine - 1963 Chrysler Turbine mal byť skutočnou revolúciou v automobilovom priemysle. Technológia však nikdy nedozrela natoľko, aby ju Chrysler pustil na výrobné linky.

Letecký priemysel „prešaltoval“ v päťdesiatych rokoch na prúdové motory. Bola to skutočná revolúcia. Lietadlá, najmä tie vojenské, dosahovali zrazu dvojnásobné rýchlosti a lietali vyššie ako kedykoľvek predtým. Nové prúdové stroje fascinovali aj automobilových dizajnérov. Harley Earl z Cadillacu odštartoval „okrídlenú“ módu. Na zadných blatníkoch amerických korábov začali rásť „plutvy“ pripomínajúce smerové krídla stíhačiek, chrómové masky obsahovali motívy kompresorov prúdových motorov a zadné svetlá evokovali tvarom šľahajúce plamene forsáže. Chrysler chcel však viac, než len inšpiráciu letectvom. Keďže mal skúsenosti z vývoja prúdových motorov pre letectvo, ktorým sa venoval už v tridsiatych rokoch, založil po druhej svetovej vojne tím, ktorého úlohou bolo využiť plynovú turbínu v autách. Mala to byť budúcnosť.

Začalo sa to už po vojne

Na čele konštruktérov nestál nik iný ako George Huebner, šéf vývoja predvojnového prúdového programu. Do tímu prizval Buda Manna a Sama B. Williamsa. Naplno začali pracovať v roku 1953. Stáli pred nimi skutočné výzvy. Plynová turbína síce priťahovala inžinierov hladkým chodom bez vibrácií, menším počtom pohyblivých dielcov v porovnaní s piestovými motormi aj vysokou účinnosťou, no bola hlučná a produkovala nebezpečne veľa tepla. Navyše reagovala s oneskorením, čo neprekáža pri lietadle, ale pri aute určite áno. Skutočným orieškom bolo zvládnuť jej vysoké otáčky a previesť ich na kolesá. Prvý funkčný motor namontoval Chrysler do sériového Plymouthu Belvedere. Horúce spaliny putovali do výmenníka, kde ich ochladzoval stlačený vzduch z kompresora.

Chrysleru Turbine predchádzala futuristická... Foto: Chrysler
Chrysler Turboflite Concept - 1961 Chrysleru Turbine predchádzala futuristická štúdia Chrysler Turboflite s výklopnou kabínou.

Tím dosiahol veľký pokrok v porovnaní s výsledkami konkurenčného General Motorsu či Roveru. Huebner tvrdil, že turbínový motor mal o 20 % menej častí ako výkonovo porovnateľný 8-valec a vážil menej o 90 kg. Experimentálnym Belvedere sa Chrysler pochválil vo svojom testovacom areáli v Michigane pred zrakom asi 500 novinárov. V roku 1956 nasledoval ďalší vylepšený prototyp, s ktorým Huebner absolvoval 4 860-kilometrovú trasu z New Yorku do Los Angeles. Sprevádzala ho kolóna podporných vozidiel, ktoré viezli palivo, náhradné diely aj mechanikov. Výsledky boli povzbudivé. Pár opráv síce Plymouth absolvoval, no ani jedna nesúvisela s motorom. Turbínový program navyše generoval množstvo patentov.

Za futuristickými tvarmi stála talianska... Foto: Chrysler
Chrysler Turbine - 1963 Za futuristickými tvarmi stála talianska karosáreň Ghia a šéf dizajnu Elwood Engel. Inšpiráca leteckou technikou bola zjavná z každého detailu.

Ďalší prototyp turbínového Plymouthu si v roku 1959 trúfol na cestu z Detroitu do Woodbridge. Množstvo zlepšení výrazne znížilo spotrebu paliva na 12,1 litra na 100 km v porovnaní s prvým prototypom, ktorý si na tú istú vzdialenosť vypýtal minimálne osemnásť litrov. O dva roky neskôr, keď Chrysleru šéfoval Lynn Townsend, predstavil Chrysler turbínu tretej generácie CR2A, ktorá už zohľadňovala nároky sériovej výroby. Použitím pohyblivých lopatiek kompresora sa konštruktérom podarilo odstrániť oneskorenú reakciu turbíny na stlačenie plynu z deviatich na 1,5 sekundy. Výkon narástol na 140 kW a hmotnosť klesla o 200 kg, ak by sme turbínu porovnali s klasickým spaľovacím motorom Chrysleru.

Testy aj v „nákladiaku“

Turbínu CR2A testoval Chrysler v rôznych autách, vrátane úžitkového 2,5-tonového Dodge, Plymouthu Fury či Dodge Dart. Verejnosti sa však nová technológia predstavila najprv v kabáte futuristickej štúdie Chrysler Turboflite s výklopnou presklenou kabínou. Zároveň Chrysler sprístupnil svoju turbínovú flotilu predajcom v USA, Kanade, Mexiku aj v Európe. Autá si vyskúšalo viac ako 14 000 ľudí. Verejnosť bola novou technológiou fascinovaná, čo Chrysler povzbudilo k ďalšiemu kroku. Vyvinul štvrtú generáciu turbíny A-831 a inštaloval ju do kupé Chrysler Turbine, ktoré vzniklo len pre turbínový program. Dizajn navrhla talianska karosáreň Ghia, s ktorou automobilka roky spolupracovala. Tvary dvojdverového kupé s pevnou strechou boli opäť inšpirované letectvom.

Dvojdverové kupé s pevnou strechou a dĺžkou... Foto: Chrysler
Chrysler Turbine - 1963 Dvojdverové kupé s pevnou strechou a dĺžkou vyše päť metrov ponúkalo veľkorysý priestor. P

Stál za nimi Elwood Engel, ostrieľaný dizajnér, ktorý získal skúsenosti v konkurenčnom General Motorse aj vo Forde, pre ktorý navrhol otvorený Thunderbird. Aj preto sa pre Chrysler Turbine rýchlo vžila prezývka „Engelbird“. Automobilka oznámila, že pre testovací program postaví celkom 75 áut. Motív turbíny sa objavil na svetlách, nárazníkoch, v kolesách aj vzadu, kde nechýbali dve nefunkčné trysky. Turbína A-831 mala výkon 97 kW pri 36 000 otáčkach za minútu a vážila len 186 kg. Tie voľnobežné boli 18 000 až 22 000. Využívala jeden radiálny kompresor, spaľovaciu komoru a dvojstupňovú axiálnu turbínu. Prvý stupeň poháňal kompresor a druhý spojili konštruktéri cez redukčný prevod s bežnou 3-stupňovou automatickou prevodovkou TorqueFlite, ktorá zvládala až 576 Nm.

Prístrojový panel obsahoval otáčkomer... Foto: Chrysler
Chrysler Turbine - 1963 Prístrojový panel obsahoval otáčkomer ciachovaný až do 60 000 otáčok za minútu.

Prevodovke chýbal hydrodynamický menič aj neutrál. Exotické materiály neprichádzali z dôvodu ceny do úvahy, takže hriadele turbíny sa otáčali v obyčajných klzných ložiskách. Turbína preukázala vysokú účinnosť, až 95 %, čo zodpovedá takmer elektromotorom. V porovnaní s treťou generáciou mala tá štvrtá až dva tepelné výmenníky. Predný zohrieval vzduch vstupujúci do kompresora a zadný zas ochladzoval horúce plyny. Krásny Chrysler Turbine s dĺžkou 5 121, šírkou 1 852 a výškou 1 359 mm upaľoval rýchlosťou 193 km/h. Sprevádzal ho zvláštny zvuk pripomínajúci „vysávač“. Veď pri maximálke točila turbína až 60 000 otáčok za minútu. Turbínový Chrysler zrýchľoval na stovku za približne 12 sekúnd. To nebolo zlé.

Palivom mohla byť aj tequila

Napriek obrovským prednostiam nového pohonu v oblasti účinnosti a jednoduchosti konštrukcie bola však jeho malosériová výroba extrémne nákladná. Vyžadovala si totiž mimoriadnu presnosť. Chrysler nikdy nezverejnil, koľko ho to stálo, no dobové odhady hovorili o 20 000 dolároch – len za samotnú pohonnú jednotku. To bola suma, za ktorú ste si mohli v prvej polovici šesťdesiatych rokov dopriať prakticky akúkoľvek luxusnú limuzínu od Chrysleru, Cadillacu alebo Lincolnu. A to nehovoríme o ručnej výrobe karosérií a interiéru, ktoré vznikali v Taliansku a následnom transporte do Detroitu, kde prebiehala konečná montáž. Náklady na jeden exemplár sa tak mohli pohybovať až na úrovni 55 000 dolárov, čo predstavuje dnešný ekvivalent 453 000 dolárov.

Pod kapotu sa dostala plynová turbína s výkonom... Foto: Chrysler
Chrysler Turbine - 1963 Pod kapotu sa dostala plynová turbína s výkonom 97 kW, išlo už o štvrtú generáciu. Jej sila putovala cez redukčnú prevodovku a 3-stupňový automat k zadným kolesám.

Čarovné bolo, že plynová turbína bola schopná spaľovať prakticky čokoľvek. Od benzínu, nafty, cez petrolej a vykurovacie či rastlinné oleje zo sóje a arašidov až po alkohol. Pokojne whisky či tequilu. Vysoká teplota spaľovania priniesla minimum CO2, karcinogénnych uhľovodíkov a žiadne pevné častice. Novinku ukázal Chrysler v roku 1963 na autosalóne v Chicagu. Ešte predtým, v roku 1962, vyrobil päť testovacích prototypov, ktoré mali slúžiť na overenie funkčnosti v reálnej premávke. Sklamali zrýchlením, za čím mala stáť príliš ťažká karoséria, a vibráciami, ktoré však išli na vrub pneumatík. Neskôr nasledovalo ďalších 50 exemplárov, ktoré vznikali od októbra 1963 do októbra 1964. Chrysler síce vytlačil propagačnú brožúru, no vozidlá nedal nikdy do voľného predaja. Slúžili len na testy. Všetky boli vybavené posilňovačom bŕzd a riadenia a lakované jedinou farbou – Turbine Bronz.

Chrysler stihol vytlačiť propagačné materiály,... Foto: Chrysler
Chrysler Turbine - 1963 Chrysler stihol vytlačiť propagačné materiály, ale do voľného predaja si poslať novinku nikdy netrúfol.

Podvozok príliš nevytŕčal z dobového štandardu. Predné kolesá boli síce zavesené nezávisle, no vzadu použil Chrysler jednoduchú tuhú nápravu odpruženú listovými perami. A potom tu boli málo účinné bubnové brzdy. O to horšie, že turbína neprodukovala žiadny brzdný moment. Interiér sa snažil navodiť futuristickú atmosféru. Prístrojový panel obsahoval „budíky“, ktoré zobrazovali nezvyklé otáčky až do 60 000 za minútu či prevádzkovú teplotu 930 stupňov Celzia. Komické je, že všetkých 55 vozidiel používalo ten istý kľúč od zapaľovania. Dve vozidlá propagovali novú technológiu na svetovej výstave v New Yorku v roku 1964, kde vozili návštevníkov. Ďalšie prenajímal Chrysler v rámci zákazníckeho programu. Záujemcovia mohli získať vozidlá na tri mesiace zadarmo. Platili len za palivo. Museli však súhlasiť, že automobilke poskytnú všetky informácie o prevádzke.

Koniec ako zo zlého filmu

Program bežal od októbra 1963 až do januára 1966. Za volantom sa vystriedalo 203 užívateľov v 133 mestách, v 48 štátoch. Väčšinou išlo o mužov, no osobnú skúsenosť malo aj 23 žien. Spolu najazdili viac ako 1,6 milióna kilometrov. Počas programu odhalil Chrysler slabé stránky konštrukcie. Najviac problémov spôsobovalo zdĺhavé a komplikované štartovanie, najmä vo vyšších nadmorských výškach. Celý postup mal až osem krokov a ak ich majitelia nedodržali, mohlo dôjsť k deštrukcii turbíny. Tento problém sa však časom podarilo eliminovať. Vodiči si tiež sťažovali na oneskorené zrýchlenie a na vysokú spotrebu, ktorá sa vyšplhala na 16 litrov. Naopak, uveličil ich hladký chod turbíny. Až 60 percentám sa páčil zvuk nového pohonu. Len 20 percent si naň nezvyklo.

Väz zlomili krásnemu kupé emisie, komplikované... Foto: Chrysler
Chrysler Turbine - 1963 Väz zlomili krásnemu kupé emisie, komplikované štartovanie a oneskorené reakcie na stlačenie plynu.

Potom však prišiel rýchly koniec. V apríli 1966 nariadil šéf vývoja Chrysleru Harry E. Chesebrough stiahnuť všetky vozidlá z ciest a zlikvidovať ich. Krutému osudu uniklo len deväť exemplárov. Ďalších 45 skončilo pod lisom na vrakovisku a jedno bolo zničené priamo v testovacej hale Chrysleru. Sedem vozidiel daroval Chrysler múzeám a dve si našli nový domov u súkromných zberateľov. Dôvody boli rôzne. Chrysler nechcel, aby sa autá neskôr dostali do bazárov, predávali sa za nízke ceny a poškodili tak imidž automobilky. Prípadne, aby do nich majitelia nezačali montovať bežné spaľovacie motory. Na druhej strane stála legislatíva, ktorá požadovala zničiť prototypy z predsériovej produkcie. A do série sa Chrysler Turbine vlastne nikdy nedostal. Chrysler sa tiež obával vysokých nákladov na udržiavanie vozidiel v rámci záruky a povinnej výroby náhradných dielcov.

Skutočným dôvodom však bolo, že turbínový pohon nepriniesol očakávané výsledky. Bola to romantická, ale slepá ulička. Technológia nebola dostatočne zrelá. Chrysler však na turbínový pohon celkom nezanevrel. Venoval sa mu až do konca sedemdesiatych rokov. Stvoril piatu aj šiestu generáciu turbínového motora. Stále sa však nepodarilo skrotiť spotrebu paliva a emisie oxidov dusíka. To bolo pre turbínový program Chrysleru v kombinácii s nastupujúcimi novými emisnými normami na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, osudné. Odvtedy sa po turbínach zľahla zem. Párkrát sa objavili, ale len v podobe konceptov. Napríklad vo Volve ECC v roku 1992 alebo v superšporte Jaguar C-X75 a štúdii Pininfarina Cambiano, kde mala turbína úlohu generátora elektrickej energie. Ani ony sa však na výrobné linky nikdy nedostali.

Chrysler Turbine - 1963
Chrysler Turbine - 1963
+37Chrysler Turbine - 1963

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Chrysler #Chrysler Turbine #turbínový motor #turbínový pohon
Články podľa značiek