Tatra 613 K: Landaulet pre ‘papalášov‘ vznikol v piatich kusoch. A mal automat!

Všetko sa to začalo v roku 1977, keď si Ministerstvo národnej obrany vtedajšej Československej socialistickej republiky objednalo špeciálne upravenú Tatru 613, aby ju mohlo používať počas veľkolepých vojenských prehliadok. Pôvodne sa mal o úpravu predĺženej Tatry 613 S, ktorá mala rázvor náprav natiahnutý o 150 mm, postarať známy Metalex. Bola to „firma“ patriaca pod Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou), ktorá sa venovala výrobe športových áut. A spolupracovala aj s pražským Ústavom pre výskum motorových vozidiel (ÚVMV). Rýchlo sa však ukázalo, že to nebude také jednoduché. Nakoniec celý projekt skončil tam, kde mal – priamo v kopřivnickej Ta­tre.

Problémy sa dali tušiť. Konverzia veľkej limuzíny na kabriolet so sebou totiž priniesla veľké oslabenie tuhosti karosérie. Koncept kabrioletu tak dostal červenú. V Tatre sa rozhodli pre takzvaný „landaulet“, ktorý má otvorenú len zadnú časť, čím sa podarilo zachovať aspoň časť strechy aj so stredovým stĺpikom. Aj tak sa Tatra nevyhla montáži ďalších výstuží, najmä na podvozku. Okrem toho museli pre špeciálnu promenádnu verziu vyrobiť laminátový hardtop a tiež sťahovaciu plátennú strechu, ktorej zloženie zabralo dvom ľuďom približne štyri minúty. Prvý prototyp s dĺžkou 5 170, šírkou 1 802 a výškou 1 440 mm bol hotový v januári 1981. A v porovnaní s klasickou Tatrou 613 mal ešte jednu veľkú zvláštnosť.

Čítajte viac Tatra 700: Labutia pieseň z Kopřivnice má 25. Spomína na ňu konštruktér

Aby bolo auto schopné pomalej a plynulej jazdy počas prehliadok, potrebovalo automatickú prevodovkou. Tú ale v Československu nik nevyrábal. A tak spojili v Kopřivnici legendárny vzadu uložený vzduchom chladený osemvalec s rozvodom DOHC a výkonom 121 kW s americkým 3-stupňovým automatom BorgWarner. Potom dokázala Tatra 613 K udržiavať minimálnu rýchlosť 5 km/h, čo je rýchlosť chôdze, a plavne sa pohybovať až do rýchlosti 20 km/h. Jej maximálka však nebola silnou stránkou. Kým bežné Tatry dokázali na diaľnici upaľovať 190 km/h, landaulet končil už pri stotridsiatke. Vystačiť si tiež musel s palivovou nádržou zmenšenou na 65 litrov. Vzhľadom na príležitostné určenie to nevadilo.

Čítajte viac Tatra 87: ‘Zabijak nacistov‘ potvrdil povesť. Pohľad na to mrazí

Testy prototypu prebiehali od jari 1981. Na ich základe došlo k viacerým úpravám, požadovaným ministerstvom obrany. Pribudli napríklad výsuvné elektrické okná v zadných dverách a upravená sklopná rukoväť na streche, ktorej sa mohol držať davy zdraviaci generál. V polovici novembra mal už prototyp najazdených 40 000 kilometrov a vychytané muchy, takže ministerstvo schválilo stavbu štyroch exemplárov. Prvé dva dokončili v roku 1984 a ďalšie o rok neskôr. V porovnaní s prototypom dostali ďalšie výstuhy pre zníženie vibrácií a pneumatiky Goodyear pre zníženie hlučnosti. To aby hluk neprenikal do inštalovaného mikrofónu.

Čítajte viac Tatra 613 T: Range Rover z Kopřivnice ostal iba snom. Mohol byť lepší Verejnosť sa mohla s novinkou zoznámiť po prvýkrát na vojenskej prehliadke 9. mája 1985, a to v Prahe aj v Bratislave. Dve vozidlá slúžili v Česku a dve na Slovensku. Bolo to krásne auto, keďže z Tatry 613 S si 613 K požičala obdĺžnikové reflektory, integrované chrómové spätné zrkadlá aj vrúbkované zadné svetlá, ktoré v tom čase presadzoval Mercedes-Benz. Nechýbala ani klimatizácia, centrálne uzamykanie, elektrické ovládanie okien či tempomat. Veľa slávy si ale luxusná Tatra neužila. Za rohom bol pád železnej opony. Po roku 1989 prakticky stratila opodstatnenie. Dobrou správou je, že vozidlá neskončili v šrote. Kým prototyp nájdete v Technickom múzeu Tatry v Kopřivnici, ďalšie štyri exempláre putovali do zbierok súkromných zberateľov.