Raj elektromobilov zvažuje ich zdanenie. Rozpočet prichádza o miliardy

Foto: NEC

Nórsko - elektrické autá Nórsky štátny rozpočet prišiel vlani o takmer dve miliardy eur z dôvodu masívnej podpory elektromobility.

Nórsko je svetovým lídrom v elektromobilite. Kým v roku 2011 tvoril podiel elektrických áut na registráciách nových vozidiel len jedno percento, v roku 2019 to bolo 42 % a vlani dokonca 54 %. Prvýkrát v histórii tak batériové elektromobily predstihli v predaji konvenčné vozidlá so spaľovacími motormi. Zdá sa teda, že Nórsku sa podarí dosiahnuť ambiciózny cieľ, aby bolo v roku 2025, teda už o štyri roky, prvou krajinou, ktorá skoncuje s predajom áut na benzín či naftu. Samozrejme, Nóri si nekupujú elektromobily z presvedčenia, ale preto, že je to pre nich výhodné.

Nórsko síce nepodporuje nákup elektromobilov priamymi dotáciami, ale daňovo ich zvýhodňuje a ponúka množstvo užívateľských bonusov. Naopak, autá so spaľovacími motormi daňovo zaťažuje natoľko, že sú drahšie ako elektromobily. Lenže predaj konvenčných áut už nestíha vykompenzovať straty, ktoré nórskemu štátnemu rozpočtu vznikajú z nákladov na podporu elektromobility. Vládna stredo-pravá koalícia spočítala, že štát prišiel vlani na týchto úľavách približne o 19,2 miliardy nórskych korún, teda asi o 1,91 miliardy eur. To už nie sú drobné.

Čítajte viac A je to tu. V Austrálii už zaviedli prvú ‘uhľovodíkovú‘ daň pre elektromobily

Priemerná strata na jeden elektromobil sa tak vyšplhala na 24 794 eur. Medzinárodný menový fond (MMF) preto Nórsku odporúča, aby prehodnotilo svoju stratégiu, pretože čím je elektromobil drahší, tým vyššie sú úľavy, ktoré poberá jeho majiteľ. Nórsko tak podporuje skupinu zákazníkov s najvyššími príjmami z peňazí tých, ktorí si luxusné elektromobily dovoliť nemôžu. Ekonómovia MMF preto odporúčajú, aby Nórsko zaviedlo nejakú formu dane alebo aspoň znížilo stimuly na drahé elektrické vozidlá.

Čítajte viac ICCT: Na elektromobiloch vraj čoskoro ušetríme. Staré auto si však radšej nechajte

Nórski politici už uvažujú o cenovom strope 600 000 nórskych korún, čo je približne 59 500 eur. Ak by zákazníci tento strop prekročili, daň by sa zvýšila. Dotklo by sa to teda najmä elektromobilov prémiových značiek Porsche, BMW, Mercedes-Benz, Audi či Tesla. Ďalší z návrhov počíta s takzvaným šrotovným na autá so spaľovacím motorom v prípade, že majitelia ich zamenia za elektrické. To by boli ale ďalšie náklady, takže v scenároch na zaplátanie diery v nórskom štátnom rozpočte nechýba ani ďalšie zvyšovanie zdanenia áut s konvenčným pohonom.

Uvidíme, dokedy budú Nóri ochotní napínať strunu. Krajina, ktorej 18 % DPH pochádza z ropy, si však veľkorysú politiku voči elektromobilom nejaký ten čas dovoliť ešte môže. Najmä ak sa s cieľom postaviť do roku 2025 autá so spaľovacím motorom na vedľajšiu koľaj stotožňuje väčšina politického spektra. Ekologické bonusy môžu totiž prevážiť nad finančnými stratami, teda ak si odmyslíme energeticky náročnú výrobu elektrických áut mimo Nórska a ďalšiu ekologickú záťaž, ktorá súvisí s ťažbou surovín pre batérie kdesi v tretích krajinách.

Čítajte viac Česi vyvinuli špeciálny vozík na horiace elektromobily