Výroba batérií pre elektromobily je náročná a vyžaduje si vzácne kovy a zeminy, pričom väčšina z nich nie je v Európe dostupná. Kým sa elektromobily vyrábali len v obmedzenom množstve, nebol to veľký problém.
Teraz však, keď sa výroba elektromobilov zvyšuje a veľké automobilky si uvedomujú, že do budúcna budú potrebovať rádovo viac lítia, niklu, kobaltu a ďalších surovín, začínajú ich intenzívne hľadať a niektoré chytá mierna panika.
Kto prv príde, ten prv melie
Uvedomujú si totiž, že polovodičová kríza sa veľmi ľahko môže zopakovať pri batériových článkoch. Len pre zaujímavosť – vo februári 2019 ste mohli nájsť v novinách titulky, že cena paládia dosiahla nový rekord a prekonala hranicu 1 500 dolárov za uncu. V apríli 2021 ste už mohli v novinách čítať, že ceny paládia atakujú historickú hranicu a presiahnu hranicu 3000 dolárov za uncu.
Riziká, vyplývajúce z možného nedostatku surovín si uvedomuje aj koncern Volkswagen (VW), ktorý je najväčším výrobcom áut v Európe. Preto rokuje s dodávateľmi o zabezpečení priameho prístupu k materiálom a surovinám pre batérie do elektrických vozidiel (EV) prostredníctvom partnerstiev. Uviedol to Thomas Schmall, člen predstavenstva spoločnosti Volkswagen zodpovedný za technológie.
Firmy s priamym prístupom k základným surovinám pre výrobu batériových článkov budú mať totiž výhodu pri zabezpečení ich dodávok. Cieľom VW je dobehnúť tiež súperov vrátane spoločností Tesla a BMW, ktoré už uzavreli dohody o dodávkach s výrobcami lítia, najdôležitejšej zložky batérií pre EV.
Dodal, že okrem výroby batérií, čo je pre VW nová oblasť podnikania, sa skupina musí posunúť aj smerom k „vertikálnej integrácii“, k obstarávaniu a zabezpečeniu surovín. A to prostredníctvom rôznych foriem spolupráce. Získanie priamej kontroly nad dodávkami surovín, ktoré zahŕňajú aj grafit, kobalt a nikel, prostredníctvom partnerstiev je významné aj z hľadiska nákladov, poznamenal Schmall.„Osemdesiat percent nákladov na batériové články určujú suroviny. Je teda zrejmé, že je potrebné sa viac angažovať,“ doplnil.
Strategická závislosť od Číny
Problém však je, ak sa na tie suroviny pozrieme podrobnejšie. Aby Únia dosiahla svoje ciele, ktoré sú spojené s masovým nástupom elektromobility, potom musí do roku 2030 navýšiť odber lítia 18-krát a kobaltu päťnásobne. A to ešte nehovoríme o cieľoch, spojených s rokom 2050.
Keď sa teda pozrieme aj na to, ako to má s elektromobilitou vyzerať v polovici storočia, tak EÚ bude v porovnaní so súčasný stavom potrebovať 60-násobne viac lítia a 15-násobne viac kobaltu. A hádajte, ktorá krajina je druhým najväčším svetovým producentom oboch prvkoch? Samozrejme Čína, od ktorej sa tým pádom len prehĺbi ekonomická závislosť Európy.
A aby sme nezabudli na vzácne zeminy. Dopyt po prvkoch vzácnych zemín používaných v permanentných magnetoch aj do elektrických vozidiel, alebo veterných generátorov, by sa mohol do roku 2050 zdesaťnásobiť.
Čítajte viac Toyota: Revolučné batérie sú vraj za rohomNajväčšími producentmi lítia a kobaltu sú Kongo a Čile, taktiež krajiny s nejasnou politickou situáciou a vlažným vzťahom k demokracii. Tie však do veľkej miery vyvážajú surovinu na ďalšie spracovanie do Číny, ktorá má – aj vďaka množstvu uhoľných elektrární a dotovaným cenám energie – oveľa nižšie náklady na ich spracovanie.
Popri Číne sa však môže v Európe tešiť aj Česko, pretože práve na jeho území sa nachádza najväčšie európske ložisko lítia a štvrté najväčšie na svete. V okolí Chvaletíc je navyše obrovské ložisko mangánu, taktiež potrebného pre batérie do elektormobilov.
Ich masívna ťažba však bude mať z ekologického hľadiska pomerne nepriaznivé dôsledky na krajinu, čo je efekt, na ktorý sa pri vyzdvihovaní"ekologickosti" elektromobilov občas zabúda. A ťažba nerastných surovín, potrebných pre batérie je jedným z najpodceňovanejších argumentov v diskusii o reálnom ekologickom prínose batériových elektromobilov. Ľahko sa môže stať, že napokon budeme jazdiť v „čistých“ elektromobiloch, cenou za ňu však budú niektoré zdevastované regióny v Ázii, ale napríklad aj v susednom Česku.