Foto: Škoda-Auto
Príbeh Octavie sa začal oveľa skôr ako v roku 1959, keď zišli z liniek závodu v Mladej Boleslavi prvé exempláre. Škoda Octavia totiž nebola celkom novým autom. Vychádzala zo staršej Škody 440/445, prezývanej Spartak, ktorá bola na svete už päť rokov. Spartak bol prvým modelom Škody, ktorý sa zrodil po znárodnení. Asi nie je nutné pripomínať, že peňazí v centrálne riadenom hospodárstve nebolo nazvyš, a tak musel prevziať až 80 percent komponentov z predošlých modelov Škody – povojnového Tudora a dokonca predvojnového Populara. Moderná karoséria na tom nič nezmenila.
Vývoj Octavie bol tak konečne príležitosťou, aby si tím konštruktérov splnil svoje pôvodné ambície. Octavia priniesla modernejší dizajn, modernejšie lichobežníkové závesy predných kolies s vinutými pružinami a teleskopickými tlmičmi. Zmenami prešiel aj 4-valec s hliníkovým blokom, liatinovou hlavou a rozvodom OHV. Zlepšilo sa napríklad mazanie alebo konštrukcia ojníc. Z objemu 1 089 ccm dával výkon 29,4 kW. So zadnými kolesami ho spájala 4-stupňová prevodovka a kardan vedený v centrálnej rúre. Len 920 kg vážiaca Octavia dosahovala maximálnu rýchlosť 110 km/h.
Foto: Škoda-Auto
Čítajte viac Škoda 1000 MB mohla mať wankel a 'stopäťka' diesel. Našťastie to nevyšlo
Dizajn zlepšila jednoduchšia predná maska s jedinou horizontálnou lištou. „Fúziky“ nad ňou sa stali minulosťou. Na blatníkoch pribudli nápisy Octavia. Vynovený bol aj interiér s prehľadnejšou palubnou doskou. Rýchlomer už nevytŕčal z prístrojového panela. Volant zas dostal ovládanie klaksónu po celom obvode. Hoci sa komunistický režim snažil navodiť atmosféru, že Octavia je autom pre masy, celkom tak to nebolo. Octavia stála v roku 1959 28 000 korún československých, približne o 550 viac ako pôvodný Spartak. Pri priemernej mzde asi 1 200 Kčs to bola poriadne drahá hračka.
Combi malo cez 1000 litrov
No najväčšia „bomba“ prišla v roku 1960, keď sa na septembrovom Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne predstavila praktická verzia Octavie Combi. Až do apríla 1961 však prebiehali prevádzkové skúšky a homologizácia sa uskutočnila v polovici mája. Prvý prototyp v atraktívnom dvojfarebnom vyhotovení laku dokončili v Kvasinách už počas septembra 1959. Zadné dvere boli dvojkrídlové a vodorovne rozdelené. Spodná časť v úrovni podlahy nadväzovala na plochu kufra s objemom až 690 litrov! Po sklopení nedelených zadných sedadiel vznikla plocha s rozmermi 1 495 × 1 355 mm a maximálny využiteľný objem vzrástol na až 1 050 litrov.
Foto: Škoda-Auto
Čítajte viac Takto sa testovali Jawy pred 60 rokmi. Vydržať museli peklo
Dnes to možno neznie ohurujúco, lenže vtedajšia Octavia Combi mala na dĺžku len 4 065 mm, ako nová Fabia, na šírku 1 600 a na výšku 1 430 mm. Pomohla aj nosnosť zvýšená z 350 na 400 kg. A nechýbal ani prvok „Simply Clever“ – oddelený priestor pre rezervné koleso, ktoré bolo uložené pod podlahou kufra a sprístupnené samostatným výklopným vekom nad nárazníkom. Pri modernizácii v roku 1969 tento prvok zmizol a nahradili ho horizontálne uložené združené svietidlá obdĺžnikového tvaru z novej Škody 100/110. K rezerve sa potom síce dalo dostať len po vyložení časti batožiny, ale na druhej strane sa obmedzilo prenikanie vlhkosti do priestoru s rezervou.
Foto: Škoda-Auto
Ďalšou „Simply clever“ vychytávkou bola lôžková úprava interiéru, ktorú od roku 1961 ponúkali všetky vozidlá Octavie Combi, a to bez príplatku. Po posunutí sedadiel vodiča a spolujazdca celkom dopredu bolo možné sklopiť sedadlá takmer do vodorovnej polohy, a to tak, že nadväzovali na sedadlá v druhom rade. Demontované zadné operadlá poslúžili ako vankúš. Počnúc modelom z roku 1968 sa pohodlie ležiacich ešte zlepšilo možnosťou sklápať operadlá zadných sedadiel kombi nielen dozadu, ale aj dopredu. Kombi bolo však ešte o 1 000 korún drahšie ako silnejšia Octavia Touring Sport. Stálo 43 000 Kčs.
Vo výrobe až do roku 1971
Napriek tomu nemalo o zákazníkov núdzu. A to ani v zahraničí. Mierili tam až dve tretiny produkcie. Nedostatok iných nových vozidiel tejto kategórie na domácom trhu viedol k rozhodnutiu pokračovať v Kvasinách s výrobou Octavie Combi aj po apríli 1964, keď z liniek zišla posledná Octavia s karosériou „Tudor“ a v Mladej Boleslavi už finišovali s nábehom revolučnej novinky – Škody 1000 MB s motorom vzadu. Po príchode legendárnej tisícky tak Octavia Combi pokračovala veselo ďalej a dokonca podstúpila viaceré inovácie. Je to neuveriteľné, ale Octavia Combi prežila aj nástup Škody 100 z roku 1969. Do finále tak vstupovala s jej zadnými svetlami, ale tiež s prístrojovou doskou a volantom zo Škody 1000 MB.
Foto: Škoda-Auto
Čítajte viac Škoda Octavia: Legenda oslavuje šesťdesiatku. Bola len na poukazy
V roku 1966 už do zahraničia mierilo rekordných 72 percent vyrobených kombi, ktoré boli na niektorých trhoch ponúkané aj v podobe dvojmiestnych ľahkých úžitkových vozidiel s plechovými zadnými oknami. Okrem štátov susediacich s vtedajším Československom, napríklad NDR a Maďarska, si stovky Octavií Combi našli majiteľov napríklad vo Veľkej Británii, v Nórsku, na Islande či dokonca v Austrálii. Výroba bežala stále v Kvasinách. No tam už vystrkovala rožky rodiaca sa legenda – kupé Škoda 110 R. Octavia Combi tak musela ísť z kapacitných dôvodov z kola von.
Pred vianočnými sviatkami v roku 1971 zišlo z linky posledné kombi s poradovým číslom 50 244. Neopustilo však brány závodu, pretože ostalo majetkom automobilky. Paradoxom je, že napriek popularite Škoda nemala za Octaviu Combi náhradu. Na ďalšie rodinné kombi s okrídleným šípom v znaku si museli záujemcovia počkať neuveriteľných celých 22 rokov – až do príchodu modelu Forman, odvodeného z moderného Favorita. Slávne typové označenie Octavia Combi sa na scénu vrátilo až v roku 1998 s prvou generáciou aktuálne najpredávanejšieho modelového radu Škody.
Prečo je Octavia práve Octaviou?
Octaviou vyvrcholila vývojová línia modelov Škody s tuhým, ale pritom ľahkým chrbticovým rámom podvozka a nezávislým zavesením všetkých kolies. A pretože bola Octavia ôsma v rade takto koncipovaných modelov, prejavilo sa to aj na jej mene. Jeho základ tvorí latinská číslovka octo, teda osem, respektíve octava – ôsma. Z nej vzniklo v antickej ére ženské meno Octāvia, od stredoveku používané skôr vo forme Octavia. Dobovou ideológiou zafarbený výklad hovoril o ôsmom mladoboleslavskom modeli od znárodnenia automobilky v októbri 1945. Alternatívne vysvetlenie odkazuje práve na pozíciu vo vývojovom rade začatom už v roku 1934 prvorepublikovým modelom Popular.
V pozadí stál Vladimír Matouš
Konštrukčnú podobu modelov s chrbticovým rámom podvozka a nezávislým zavesením všetkých kolies formoval hlavne inžinier Vladimír Matouš (1896 – 1963). Do dôchodku odchádzal symbolicky v roku 1959, keď na cesty vyšla nová Octavia. Vladimír Matouš vyštudoval ČVUT v Prahe, v plzenskom závode sa podieľal na licenčnej výrobe luxusnej limuzíny Hispano Suiza a v roku 1928 bol v Mladej Boleslavi vymenovaný za vedúceho konštruktéra osobných a ľahkých úžitkových vozidiel. Od roku 1936 pôsobil ako zástupca riaditeľa automobilky a po krátkej povojnovej prestávke v službách ministerstva priemyslu sa v roku 1948 do Mladej Boleslavi vrátil ako technický riaditeľ. Ešte predtým ako vo veku 63 rokov odišiel do penzie, doviedol do výroby napríklad modely Škoda 1200, 1201 a „medzityp ľudového vozidla“ Š 440, teda „Spartak“, a tiež novú Octaviu.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda