My sme len amatéri. V Čiernej Hore stavajú superdrahú diaľnicu, ktorá nikam nevedie

Ak diaľnicu Čierna Hora nebude vedieť splácať, čínska firma, ktorá ju stavia, môže zabrať miestu pôdu v hodnote celého kontraktu. A krajina pritom nevie splatiť ani prvých 40 kilometrov. O všetkom majú navyše rozhodovať výlučne čínske súdy.

, 06.07.2021 16:00
dialnica Foto:
Diaľnica, ktorá teraz končí naozaj "nikde".
17

Diaľnicu, ktorá by spojila dve najväčšie slovenské mestá staviame už vyše 40 rokov. Pozitívne ale je, že by sa nám ju s trochou šťastia mohlo podariť ešte predtým, ako čas jej výstavby dosiahne polstoročie.

O diaľniciach a superegách

S podobne absurdnou situáciou sa teraz potýkajú aj v jednej z nástupníckych krajín bývalej Juhoslávie – v Čiernej Hore. Tá po rozpade Juhoslávie krátko, konkrétne medzi rokmi 2003 a 2006 fungovala v spoločnom štátnom zväzku so Srbskom, potom vyhlásila samostatnosť. A pre malú krajinu nastali problémy – jej finančná situácia nebola tak dobrá, aby dokázala financovať veľké infraštruktúrne projekty, napríklad výstavbu diaľnic. A na pomoc Únie sa nemohla spoľahnúť, pretože tam nepatrí.

A to čo krajina potrebuje, je diaľnica, ktorá by Čiernu Horu križovala od pobrežia a pokračovala do Srbska, kde by sa napojila na diaľničnú sieť smerom na Belehrad. Európska únia však na takto ambiciózny projekt odmietla poskytnúť úver, pretože mala obavy, že krajina ho nedokáže splácať. A keďže politici trpia syndrómom hypertrofovaného ega nielen na Slovenku, ale aj v ďalších krajinách, rozhodli sa ju postaviť s kýmkoľvek, kto bude ochotný sa na to podujať a prijať peniaze od kohokoľvek , kto takýto projekt bude financovať.

Takto vyzerá projekt diaľnice cez Čiernu Horu.
Autostrada-Tivar-Bolare Takto vyzerá projekt diaľnice cez Čiernu Horu.

A niet sa čo diviť, že takéhoto partnera našli v Číne. Čínska spoločnosť China Road and Bridge Corporation (CRBC) sa na projekt podujala a Číňania na jeho úvodnú fázu poskytla prostredníctvom dvoch bánk, vrátane Čínskej štátnej banky, aj úver vo výške miliardy dolárov. A ani ten krajina nedokázala splácať.

A ako sa splátky oneskorovali, Číňania si začali uplatňovať niektoré nároky, ktoré ukázali, akú doslova „šialenú“ zmluvu boli schopní čiernohorskí politici podpísať. Jej súčasťou je napríklad klauzula, že v prípadne nesplácania úveru môže čínska strana zabrať v Čiernej Hore pôdu až do výšky hodnoty celého kontraktu.

Akékoľvek rozpory a nezhody medzi Čiernou Horou a čínskou firmou má riešiť čínsky sú d a jeho stanovisko bude záväzné. Čínskej strane pritom nehrozia žiadne penále za oneskorenie, takže fakt, že prvý úsek diaľnice mala odovzdať už v roku 2019 a neodovzdala ho doteraz, netrápi nikoho a za oneskorenie zhotoviteľovi nehrozia žiadne sankcie.

Diaľnica dlhá vyše 430 kilometrov má viesť pritom z pobrežia, konkrétne z prístavu Bar cez celú krajinu až do Srbska. Prvý úsek s dĺžkou približne 40 kilometrov je prakticky hotový. Ten končí v malej dedinke na úpätí hôr. Práce pokračujú aj na ďalšom, vedúcom hlbšie do vnútrozemia. A krajina nemá na to, aby ho zaplatila a už vonkoncom nie na to, aby v projekte týmto spôsobom pokračovala ďalej. A nikto nevie, čo sa bude teraz diať.

Čína - diaľničná obrátka Čítajte viac Video: V Číne stvorili neuveriteľnú diaľničnú obrátku

Jedinú vec, ktorú si môžu teraz Čiernohorci nárokovať, sú škody , ktoré podľa nich preukázateľne pri stavbe vznikli, Číňana totiž zničili časť údolia rieky Tara, patriaceho do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Čínska stratégia

Čo však bude s diaľnicou ďalej, kedy a či bude vôbec dokončená, nedokáže predpovedať nikto. Najnovšie analýzy hustoty premávky navyše ukazujú, že premávka na nej nebude dostatočne intenzívna na to, aby bol projekt z dlhodobého hľadiska rentabilný.

Takto si chce Čína otvoriť cesty prakticky do... Foto: Hong Kong Trade Development Council
Dopravné koridory, Čína Takto si chce Čína otvoriť cesty prakticky do celého sveta. 1: čínsko-mongolsko-ruský koridor, 2: nový euroázijský pozemný koridor, 3: čínsko-stredoázijsko-západoázijský koridor, 4: čínsko-pakistanský koridor, 5: koridor Bangladéš, Čína, India, Mjanmarsko, 6: koridor Čína - Zadná India.

Čínska politika je pritom z ich pohľadu racionálna. Snažia sa získať vplyv v čo najväčšom počte ekonomicky slabších alebo zaostalých krajín, aby mohli neskôr využívať ich prírodné bohatstvo a ekonomický potenciál. Preto už ovládli napríklad strategický grécky prístav Pireus a na expanziu využívajú štedro dotovaný program Belt and Road Initiative (BRI), v ktorom sľubujú krajinám strategické a ekonomicky výhodné partnerstvo pri budovaní dopravnej infraštruktúry. Do programu sa už napríklad zapojilo takmer 40 afrických krajín.

Európa sa zobúdza až teraz, vyspelé krajiny G7 pochopili, že ide svojim spôsobom o novú formu kolonizácie a rozhodli sa tiež ponúknuť zaostalým a rozvojovým krajinám obrovské úvery na dobudovanie ich dopravnej infraštruktúry. Čína však má v tomto smere obrovský náskok. A fakt, že aj v Čiernej hore sa o tomto probléme hovorí v poslednom čase menej, svedčí o tom, že miestni politici s Čínou opäť dojednávajú reštrukturalizáciu dlhu. Inú šancu ani nemajú, pretože inak ich skvelá diaľnica naozaj povedie „odnikiaľ nikam“.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
17 debata chyba
Viac na túto tému: #výstavba diaľnice #infraštruktúra #Čierna Hora #Belt and Road Initiative
Články podľa značiek