Čierne skrinky, teda automatické záznamníky, monitorujúce rôzne parametre vozidla, sa do nových áut dostanú skoro presne „do roka a do dňa“. Niektorí ich vítajú, no mnohí ich démonizujú s odkazom na to, že vďaka nim bude Únia vedieť o vodičoch takmer všetko. Kedy jazdili, akou trasou išli, kde stáli, akou rýchlosťou išli tesne pred nehodou, či brzdili, kedy začali brzdiť, ako narábali volatom a podobne.
Európski poslanci inštaláciu takejto čiernej skrinky obhajujú snahou o zvýšenie bezpečnosti na cestách. V roku 2017 totiž na cestách v Únii prišlo o život 25 300 ľudí a toto číslo sa ani nasledujúce štyri roky príliš nemenilo. Navyše sa pri kolíziách každoročne vážne zraní 135 000 ľudí. Treba preto presne zistiť, prečo tieto nehody vznikajú a ako ním zabrániť. Aj na základe dát z „čiernych skriniek“.
Prichádza Orwellov „Veľký brat“?
Mnohí vodiči sa však boja, že takéto zariadenia bude „Veľkým bratom“, ktorý sa na nich bude nepretržite dívať, zbierať údaje a následne ich bude možné zneužiť. V niečom majú pravdu, v niečom nie. Takéto zariadenie bude v nových autách už od júla budúceho roku naozaj povinné. Pravdou je aj to, že ho nebude možné z auta odstrániť a ani ho deaktivovať, funkčné by malo zostať po celú dobu jeho životnosti.
Čítajte viac Brusel chce obmedziť ‘maximálku‘ áut na 180 km/h„Významným krokom smerom k získavaniu presnejších a podrobnejších údajov o nehodách je zavedenie zariadení na záznam údajov o udalostiach uchovávajúcich celý rad dôležitých anonymizovaných údajov o stave, v akom sa vozidlo nachádzalo krátko pred zrážkou (napríklad pri rozvinutí nafukovacieho vankúša), počas nej a bezprostredne po nej, ako aj stanovenie požiadaviek na rozsah údajov, ich presnosť, rozlíšenie a získavanie, uchovávanie a vyhľadateľnosť,“ píše sa v Nariadení európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019. Tento záznam bude ukladaný v „čiernej skrinke“, o ktorej sa hovorí aj ako o EDR (Event Data Recorder).
Čítajte viac ADAC: Toto všetko o vás vedia automobilky. Paranoja je na miesteA čo patrí „k celému radu dôležitých údajov“, ktoré bude uchovávať? Napríklad rýchlosť vozidla, brzdenie, poloha a sklon vozidla na ceste, stav a rýchlosť aktivácie všetkých jeho bezpečnostných systémov, palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112, aktivácia bŕzd a relevantné vstupné parametre z palubných systémov aktívnej bezpečnosti a predchádzania nehodám. Tieto údaje musia zostať zachované z času krátko pred zrážkou, z jej priebehu a doby krátko po nej.
Anonymizované
Na ich základe by teda malo byť možné presne určiť priebeh každej nehody a aj jej vinníka, prípadne vinníkov. Ale nebude sa to dať. Európska únia tvrdí, že všetky dáta budú nahrávané v uzavretom systéme, nebudú sa nikam prenášať a teda ich nebude možné ani odcudziť.
„Tieto zariadenia na záznam by mali byť schopné zaznamenávať a uchovávať údaje takým spôsobom, aby tieto údaje mohli používať len členské štáty na vykonávanie analýzy bezpečnosti cestnej premávky a na posúdenie účinnosti prijatých osobitných opatrení…“ tvrdí Únia. Zrozumiteľnou rečou povedané, dáta z automobilových čiernych skriniek budú môcť byť využité iba na štatistické ciele a presnú analýzu nehôd a toho, čo ich spôsobilo s cieľom zabrániť im v budúcnosti.
Čo je však dôležité, je fakt, že tieto údaje budú uložené bez možnosti identifikácie majiteľa alebo držiteľa konkrétneho vozidla. Zariadenie na záznam údajov o nehodách podľa Únie nesmie byť schopné zaznamenať a uchovávať posledné štyri číslice poradového čísla vozidla v rámci identifikačného čísla vozidla ani žiadne iné informácie, ktoré by umožnili identifikáciu samotného vozidla, jeho majiteľa alebo držiteľa. Presný typ vozidla si však bude pamätať.
Z tohto dôvodu by sa na úrovni Únie mali stanoviť harmonizované pravidlá a postupy skúšania na typové schvaľovanie vozidiel, pokiaľ ide o tieto systémy, a na typové schvaľovanie týchto systémov ako samostatných technických jednotiek.
Technologický pokrok týchto systémov by sa mal brať do úvahy pri každom hodnotení existujúcich právnych predpisov, aby boli nadčasové, zároveň prísne dodržiavali zásadu ochrany súkromia a ochrany údajov a znižovali alebo eliminovali nehody a zranenia v cestnej doprave. Tieto systémy by mali fungovať počas celého životného cyklu auta.
Obmedzí softvér rýchlosť?
Ďalšou novinkou by mal byť od mája budúceho roku inteligentný obmedzovač rýchlosti – Intelligent Speed Assistance, IMS. Ten vás bude na základe údajov z GPS a čítania dopravných značiek nútiť dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť. Najprv vás na jej prekročenie bude upozorňovať akusticky, no môže aj zasiahnuť priamo do motoru a obmedziť jeho výkon. O tomto zariadení sa tiež šíri množstvo fám, vrátane toho, že ho, podobne ako vyššie spomínaný systém EDR, nebude možné deaktivovať. To by však nemala byť pravda.
Čítajte viac Pozrite sa kto, kedy a kde najčastejšie zomiera na našich cestáchMalo by byť možné vypnúť inteligentné prispôsobenie rýchlosti napríklad vtedy, keď vodič zaznamená falošné varovania alebo nevhodnú spätnú väzbu v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok, protichodného dočasného dopravného značenia v oblastiach s prebiehajúcimi stavebnými prácami alebo z dôvodu zavádzajúcich, chybných alebo chýbajúcich dopravných značiek.
Inteligentné prispôsobenie rýchlosti by sa malo dať vypnúť na tak dlho, ako je potrebné, a vodič by mal mať možnosť ho ľahko opäť zapnúť. Keď je systém vypnutý, stále by mal poskytovať informácie o maximálnej povolenej rýchlosti, n do riadenia auta nebude nijako zasahovať ani vydávať akustické varovania. Systém by mal byť aktívny vždy pri zapnutí zapaľovania a vodič by mal byť vždy informovaný o tom, či je systém zapnutý alebo vypnutý.
Či to však naozaj tak bude, uvidíme už o pár mesiacov, keď sa kvôli týmto novým technológiám bude musieť upravovať aj legislatívna v jednotlivých členských štátoch EÚ. Rovnako je zatiaľ otázne, akým spôsobom budú dáta po nehodách z „čiernych skriniek“ extrahované, či budú následne šifrované a kto s nimi bude naozaj ďalej pracovať.