Bratislavské automobilové závody (BAZ) mali ohromný vývojový potenciál. V osemdesiatych rokoch tu vznikol nástupca zastaranej tisícdvestotrojky MNA 900 aj nástupca Pragy V3S s názvom Devín. Či niekoľko prototypov stodvadsiatky s predným náhonom. To aj preto, že Škoda po páde projektu nového moderného sedanu 720 vlastne nevedela, čo má so svojou veľkou továrňou v Devínskej Novej Vsi robiť. Ani jedno z týchto áut sa však na linky nikdy nedostalo. Začiatkom osemdesiatych rokov, presnejšie v roku 1982, sa ale v BAZ-ke začalo montovať nové kupé Škoda Garde, odvodené z modelového radu Škoda 105/120. Nástupca slávnej Škody 110 R nedal spávať športovým nadšencom z vývoja, ktorí už mali za sebou experimenty v podobe preplňovanej okruhovej Škody 130 RS alebo s „turbosedanom“ na báze Škody 120 L.
Čítajte viac Škoda 1000 MB mohla mať wankel a 'stopäťka' diesel. Našťastie to nevyšloA tak sa tím konštruktérov pustil do práce na projekte prezývanom „Salamander“. Cieľ bol jasný, postaviť špeciál pre preteky do vrchu. Ako inak, s preplňovaným motorom. Ich nadšenie posvätilo koncom roka 1982 samotné vedenie BAZ. Malo ísť o propagáciu absolútne nevyužitej investície na Slovensku. Kľúčovými postavami boli Michal Dibarbora, František Hrivňák a Jozef Mičan, ktorí sa venovali motoru a preplňovaniu. Michal Karolčík zodpovedal za karosériu a jej tuhosť. No a Milan Biroš sa postaral o vskutku expresívny dizajn a aerodynamiku. Práce postupovali extrémne rýchlo. Odštartovali v januári 1983 a o tri mesiace bola na svete Škoda Garde Turbo. Zo sériového originálu na nej ale veľa nezostalo.
Štvorvalec OHV s objemom 1,3 litra dostal overenú západnú techniku. Do valcov vháňalo vzduch turbodúchadlo KKK a o prípravu zmesi sa postaral dvojitý karburátor Weber z legendárnej Škody 130 RS. Agregát nepoužíval chladič stlačeného vzduchu. Odvod tepla zabezpečoval ejektor na výfukovom potrubí. Motorárom sa podarilo vyžmýkať z de facto sériového 4-valca úctyhodný výkon 130 kW pri 7 000 otáčkach za minútu. Podľa dobových informácií, „točilo“ turbo až 5 000 otáčok. To ale neboli všetky úpravy. Pre lepšie rozloženie hmotnosti otočili konštruktéri celý hnací reťazec o 180 stupňov. To znamenalo, že motor sa dostal do kabíny a 4-stupňová, ručne radená prevodovka bola až za ním.
Zásadným úpravám neušiel ani podvozok. Rozchod predných kolies narástol o neuveriteľných 530 mm, na konečných 1 850, a zadný o 510 mm, na 1 800 mm. Naopak, rázvor náprav sa scvrkol na miniatúrnych 2 275 mm, čo bolo o 125 menej. Predná náprava vychádzala z tej sériovej, kým zadnú si Salamander požičal z geniálnej Škody 130 RS, ktorá dokázala dať na tratiach poriadnu lekciu západnej konkurencii. Aby sa kolesá neocitli mimo karosérie, disponovalo Garde Turbo megalomansky rozšírenými laminátovými blatníkmi, ktoré spájali masívne prahy. Dostatočný prítlak zabezpečoval predný spojler. Zadné krídlo prekvapujúco chýbalo.
Kabína zodpovedala dobovým predpisom. Ostalo tu len jediné škrupinové sedadlo a ochranná klietka. Všetko ostatné padlo za obeť diéte. Bratislavská „šelma“ tak mala na váhe len „zvodných“ 720 kg. A to jej zabezpečovalo excelentnú dynamiku. Salamander akceleroval na stovku za neuveriteľných 5,5 a podľa niektorých zdrojov dokonca len 5,1 sekundy. Hovoríme pritom o roku 1983! Napriek krátkym prevodom však Garde Turbo ohurovalo aj maximálkou 220 km/h. Po prvýkrát sa Salamander predviedol publiku 21. mája na Pezinskej Babe. A to hneď ako priamy účastník pretekov do vrchu. Odjazdil šiesty najlepší čas, čo nebolo na premiéru zlé.
Už vtedy mal konštrukčný tím v hlave množstvo zlepšení, najmä v oblasti podvozka. Tieto mali overiť druhé júnové preteky na Červenom Kameni. Na ideálne nastavenie mali poslúžiť tréningové jazdy. Lenže došlo k nehode. Garde Turbo s Jozefom Viskupom za volantom podľa oficiálnych informácií praskla pri zjazde z kopca pneumatika a auto skončilo havarované mimo trate. Našťastie, obišlo sa to bez vážnych zranení. To ale neplatilo o najrýchlejšom Garde všetkých čias. Salamander bol po nehode prakticky na odpis. Vedenie BAZ po incidente rozhodlo, že v projekte pokračovať nebude. Investovať do stavby druhého exemplára neprichádzalo v podniku s prakticky neexistujúcim výrobným programom do úvahy.
Čítajte viac Škoda 120: Nechcené dieťa má 40. Choré bolo od začiatku A to bol koniec kratučkej kariéry Garde Turbo, ktorá trvala v podstate len pár týždňov. Jediné, čo z auta prežilo, bol jeho unikátny motor. Ten nakoniec ukázal svoje kvality. Vzácne srdce transplantovali totiž do iného špeciálu – pretekárskej „placky“ MTX Spider, ktorá úspešne jazdila na pretekoch do vrchu vo farbách Bratislavských automobilových závodov. Nič podobné sa už neskôr nezopakovalo. Všetky projekty podniku skončili v koši a o nevyužitú fabriku prejavil po páde „železnej opony“ koncern Volkswagen. Ten z nej nakoniec vybudoval jeden zo svojich najväčších závodov na svete.