Foto: Siemens
Nemecký expert Thomas Puls z Kolínskeho inštitútu pre ekonomický prieskum sa domnieva, že ak chce Európska únia dosiahnuť svoje klimatické ciele v doprave, musí výrazne zvýšiť tempo výstavby nabíjacích staníc. „Kľúčovou otázkou nie je to, kedy bude predané posledné auto so spaľovacím motorom, ale to, či bude prechod k elektromobilite úspešný,“ tvrdí Pulse. To bude závislé od toho, či bude kde elektromobily nabíjať. Ako informuje nememcký Focus, vlani bolo v EÚ v prevádzke 225 000 verejných nabíjacích bodov. „Znie to ako veľa, ale nestačí to. Až 70 % z týchto staníc je totiž alokovaných iba v troch krajinách – v Holandsku, Nemecku a vo Francúzsku. A iba 25 000 nabíjacích staníc má výkon vyšší ako 22 kW, čo ich kvalifikuje ako vhodné verejné miesta na nabíjanie,“ vysvetľuje Puls.
Čítajte viac Holanďania už nemajú peniaze na nové autá. Rekordy lámu tie staré
Puls tiež pripomína, že 10 000 z týchto rýchlonabíjacích staníc vyrástlo len za posledné dva roky. Aby však bol prechod k elektromobilite úspešný a dosiahli sa klimatické ciele, bolo by nutné zrýchliť tempo výstavby nabíjacích staníc minimálne 30-násobne. Je známe, že nový návrh Európskej komisie „Fit-for-55“ ráta s tým, že do roku 2030 znížia výrobcovia áut emisie CO2 o 55 % v porovnaní s rokom 2021. Väčšina automobiliek sa na takýto prechod síce intenzívne pripravuje, no nevie garantovať dostatok nabíjacích možností. Výstavba nabíjacích staníc je pritom drahá. Priemerne stojí vybudovanie rýchlonabíjacej stanice asi 65 000 eur. Pritom v takom Nemecku s diaľničnou sieťou dlhou 13 190 km a ďalšími cestami vyšších tried s dĺžkou 231 000 km by muselo vyrásť ešte minimálne 8 000 rýchlonabíjacích staníc.
Čítajte viac ADAC: Aké záruky platia na batérie elektrických áut? Po 180 000 km dostanete ‘košom‘
Puls sa preto domnieva, že do plánov znižovania emisií v doprave bude nutné zahrnúť okrem batériového pohonu aj klimaticky neutrálne syntetické palivá, pretože aj po zákaze predaja áut so spaľovacími motormi budú na európskych cestách jazdiť ešte desaťročia milióny áut tankujúcich benzín či naftu. Syntetické palivá však budú mať zmysel jedine vtedy, ak budú vyrábané zo zelenej energie. „Keďže Európa ustupuje od atómových aj uhoľných elektrární, ostane táto úloha na veternú a slnečnú energiu. Nie každá krajina európskeho spoločenstva však má vhodné podmienky na takéto elektrárne,“ tvrdí Puls. Podľa neho je už dnes najvyšší čas „zatlačiť“ na výrobu syntetických palív, aby boli dostupné včas a v dostatočnom množstve.
Čítajte viac Koľko emisií CO2 produkuje VW ID.3? Niekde aj 170 g/km!
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda