Foto: Volvo
Sen o skutočne novom modeli vyššej strednej triedy, ktorý malo Volvo už v polovici sedemdesiatych rokov, sa splnil až takmer o dve desaťročia neskôr. Rad 700, predstavený v roku 1981 ako náhrada za známu „lietajúcu tehlu“ Volvo série 200, sa totiž od svojho predchodcu technicky príliš nelíšil. Volvo jednoducho nemalo v tých časoch dosť prostriedkov na radikálnu modernizáciu. Navonok sa síce sedemstovka tvárila hranatými líniami, ocenenými najmä za Atlantikom, na novú generáciu, no pod prednou kapotou pracovala overená koncepcia s pozdĺžne uloženými motormi a zadným náhonom.
Známe tvary s novou koncepciou
V prémiovom segmente, kde vládli Mercedes-Benz s BMW, to síce bolo v poriadku, ale Volvo chcelo viac. A to najmä z dôvodu bezpečnosti, na ktorej si už roky budovalo svoj imidž. Predný náhon a priečne uložené motory považovali technici Göteborgu za vhodnejšie, pretože zväčšovali deformačnú zónu, a teda aj šance na prežitie posádky v prípade nárazu. To sa podarilo až s príchodom úplne nového Volva 850, ktoré sa predstavilo presne 11. júna 1991 v Štokholme. Paradoxne, jeho dizajn pripomínal hranatého predchodcu. Kým teda rad 700 mal starú techniku s novým kabátom, pri novom Volve 850 to bolo presne naopak.
Foto: Volvo
Vyčítať evolučný dizajn novinke však nebolo nutné. Hranaté tvary sedemstovky si totiž získali obrovskú popularitu. Napokon, z Volva 700 predala švédska automobilka za približne desať rokov produkcie 1 239 222 kusov, čo Volvo doslova zachránilo pred hroziacim bankrotom z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Pikantné je, že hranatý dizajn sedemstovky z dielne Jana Wilsgaarda bol pritom tiež výsledkom nedostatku prostriedkov. Finančné oddelenie Volva jednoducho presadilo výrobne najlacnejší návrh s jednoduchými proporciami a plochými, ľahšie lisovateľnými dielmi.
Foto: Volvo
Čítajte viac Volvo XC60: Nová generácia už len na batérie
Tie sa nakoniec ujali viac, ako si Volvo mohlo priať, najmä v USA, kde takmer kolmé zadné okno evokovalo americkú produkciu zo sedemdesiatych rokov. Riskovať preto zásadnou zmenou dizajnu osemstopäťdesiatky nemalo zmysel. Napriek tomu bola úplne nová, a to od podlahy. Projekt s pracovným označením Galaxy použil novú platformu so spomínaným predným náhonom, čo bolo pri veľkých Volvách úplné nóvum. Rázvor náprav mal 2 660 mm, teda menej ako pri starej sedemstovke. A to isté platilo o celkovej dĺžke 4 660 mm. Auto tým bolo ľahšie ako jeho predchodca. Ako vidieť, vo Volve mysleli na diétu o dve desaťročia skôr.
Štyri svetové premiéry
Predná náprava používala tlmičové vzpery McPherson a zvláštnu zadnú nápravu Delta-Link, ktorá spájala výhody nezávislého zavesenia a zavesenia s torznou priečkou. Táto náprava patrila, mimochodom, k štyrom svetovým technologickým novinkám, ktoré zdôrazňovala aj dobová reklama so sloganom „Dynamické auto so štyrmi technickými premiérami“. Pripočítať k nim musíme integrovaný systém bočnej ochrany SIPS (Side-Impact Protection System), samonastaviteľné predné bezpečnostné pásy a 5-valcové naprieč uložené motory. Za dizajnom stál opäť Jan Wilsgaard, ktorý zaoblil ostré línie len minimálne. Volvu 850 ostali tri bočné okná aj mimoriadne dlhá predná kapota.
Foto: Volvo
Čítajte viac Volvo Recharge Concept: Toto je švédska elektrická budúcnosť
Novinka sa predstavila najprv s 5-valcovým 20-ventilovým atmosférickým motorom s objemom 2,5 litra, ktorý dával na tú dobu veľmi slušných 125 kW a 220 Nm krútiaceho momentu. Postupom času sa ponuka rozrastala o menší 5-valec 2,0 10v (94 kW), jeho 20-ventilovú verziu (105 kW), preplňovanú verziu 2,0 Turbo (157 kW) či 2,5 Turbo (144 kW) a rôzne iné verzie. V roku 1993, teda dva roky po premiére, pribudlo praktické kombi. Jeho karoséria narástla do dĺžky o päť centimetrov. Kubistické tvary boli v tomto prípade výhodou. Do kufra sa zmestilo až 1 580 litrov (po strechu) batožín, kým sedan s nízkym pontónom a krátkou zadnou kapotou disponoval len 414 litrami. Kombi bolo dizajnovo považované dokonca za ešte vydarenejšie. Získalo ceny za dizajn v Taliansku či Japonsku.
Foto: Volvo
Čítajte viac Volvo XC60: Švédsky bestseller má facelift a nový infotainment
Ostrým tvarom bol verný aj priestranný a bohato zasklený interiér. Imidž bezpečnostného predátora spĺňalo Volvo dvoma sériovými airbagmi, spomínanou bočnou ochranou SIPS, aj keď ešte bez bočných bezpečnostných vankúšov. O pohltenie energie nárazu sa starali výstuhy vo dverách a zosilnené podbehy spolu s vystuženým stredovým stĺpikom. Nechýbala automatická klimatizácia, za príplatok ste si mohli dopriať kožené čalúnenie Alcantara.
„Raketový trezor“ vyrážal dych
Skutočná bomba však prišla na rad až v roku 1994. Bolo ňou Volvo 850 T5-R. Výkon preplňovaného 2,3 litrového 5-valca s chladičom stlačeného vzduchu, vyvinutého v spolupráci s Porsche, dával 168 a krátkodobo, vďaka 30-sekundovému owerboostu, až 181 kW. Downsizing ako vyšitý, lenže pred štvrťstoročím. Krútiaci moment 330 až 340 Nm posielal na predné kolesá cez 5-stupňovú manuálnu prevodovku alebo vtedy ešte bežný 4-stupňový automat Aisin. Svoj potenciál dávalo T5-R najavo aj decentným exteriérovým paketom so spojlermi a 17-palcovými diskami kolies.
Foto: Volvo
Čítajte viac Volvo C40 Recharge: Prvé švédske SUV-kupé jazdí na elektrinu
Najznámejšia je 2 500-kusová séria v krémovožltom laku, ktorá si našla majiteľov po pár týždňoch. Nasledovali preto ďalšie – čierna a smaragdovozelená. V tlači dostala tépäťka rýchlo prezývku „raketový trezor“. Dynamika tomu zodpovedala. Luxusná limuzína a kombi šprintovali na stovku za 6,9 sekundy a dosahovali maximálku 245 km/h. Práve v tejto verzii debutovali vo svetovej premiére sériové bočné airbagy. Prvé retuše prišli na rad na jeseň 1994. Dotkli sa najmä predných svetiel s čírym sklom, a tiež tých zadných. Podstatné ale bolo, že bočné airbagy sa dostali do sériovej výbavy všetkých verzií, čo bola svetová premiéra.
Foto: Volvo
Čítajte viac Súmrak spaľovacích motorov? Končí s nimi už aj Volvo
A v roku 1996 prišla ďalšia extra novinka – pohon oboch náprav AWD v kombinácií s motorom 2,5 Turbo. Bolo to vlastne prvé Volvo so štvorkolkou. Viskózna spojka TRACS pracovala automaticky, čo znamená, že pri preklze predných kolies poslala časť krútiaceho momentu k zadnej náprave. Po modernizácii sa konečne objavil aj diesel, a to hneď s priamym vstrekovaním paliva. Ani sa niet čomu čudovať, päťvalec 2,5 TDI s výkonom 103 kW nakupovalo Volvo od Volkswagenu, respektíve od Audi. A k dispozícii bola aj verzia Bi-Fuel upravená na spaľovanie zemného plynu.
Úspešný príbeh zakončila zmena názvu
Pôvodné a mimoriadne úspešné ostré Volvo T5-R nahradila nová verzia 850 R. Z 2,3 litra zdvihového objemu vyžmýkali technici vyšším plniacim tlakom až 186 kW a 350 Nm krútiaceho momentu. Dostupná bola s úplne novou manuálnou prevodovkou M59, vyvinutou špeciálne pre 850 R. S ňou bola montovaná viskózna spojka a samosvorný diferenciál Torsen, ktorý zlepšoval prenos výkonu na asfalt. To ostrý sedan s predným náhonom naozaj potreboval. Medzi ďalšie zlepšenia patrili stabilizátory, predný s priemerom 20 a zadný s 19,5 mm, tvrdšie nastavenie tlmičov či 7-lúčové hliníkové disky s priemerom 17 palcov.
Foto: Volvo
To sa už ale nad Volvom 850 pomaly zmrákalo. V roku 1996 prišlo nové označenie S60 a V70 a s ním aj výrazná plastika dizajnu. Za zjemnené línie bol už zodpovedný nový šéfdizajnér Peter Horbury a za interiér Luis Diaz de la Vega. Technika pod kapotou, teda 5-valce s objemom od 2,0 do 2,5 litra ostali pôvodné. Výkon verzie R sa ale vyšplhal na 195 kW, na tú dobu vskutku excelentnú hodnotu. Po prvýkrát sa predstavilo poloterénne kombi XC Cross Country so zvýšeným podvozkom a s plastovou ochranou karosérie, teda ešte pred Audi Allroad. Techniku obohatila konečne 5-stupňová automatická prevodovka, opäť od japonského výrobcu Aisin.
Foto: Volvo
Čítajte viac VW, Daimler a Volvo postavia megasieť nabíjačiek pre nákladiaky
Posledné kusy osemstopäťdesiatky zišli z liniek v roku 2000. Len tých s pôvodným označením predalo Volvo za 5,5 roka produkcie 1 360 000 kusov, čo bolo viac, ako sa podarilo dosiahnuť pôvodnému radu 700 za desať rokov kariéry. Pre Volvo išlo teda o ďalší veľký komerčný úspech. Okrem domáceho závodu vo švédskom Troslandy a v belgickom Gente sa osemstopäťdesiatky montovali aj v kanadskom Halifaxe. Napokon, veľká časť produkcie končila práve na severoamerickom kontinente.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda