Foto: Ford
Hovorí sa „zíde z očí, zíde z mysle“. O týchto desiatich autách to platí dvojnásobne, pretože na očiach poriadne ani nikdy neboli. Hoci prišli na svet len v poslednej dekáde, dnes už nie sú medzi „živými“. Akosi unikli pozornosti zákazníkov. Z obchodného hľadiska sa z nich stalo totálne fiasko. Pritom väčšine z nich nemožno uprieť inovatívnosť. Doplatili najmä na vysokú cenu, takže v showroomoch boli čiskoro ležiaky. Ako jazdenky by však možno stáli za hriech. Majú čo ponúknuť, vytŕčajú stále z radu, nástupcov nedostanú a na hodnote už príliš nestratia. Posúďte sami.
1. Aston Martin Cygnet (2011 – 2013)
Foto: Aston Martin
V roku 2011 sa Aston Martin pokúsil vtrhnúť do sveta mestských áut, a to bezprecedentným spôsobom. Cygnet s dĺžkou len troch metrov porušoval totiž všetky mysliteľné tradície automobilky. Britský výrobca luxusných superšportov však mal na takýto krok dôvod. Cygnet, odvodený z miniatúrnej Toyoty IQ, mal znížiť flotilové emisie brutálnych 12-valcov. Mieril najmä k manželkám bohatých klientov. Aj preto si Aston Martin dovolil nasadiť cenovku nad 30 000 libier, takmer trojnásobnú v porovnaní s japonským originálom. Luxusné materiály a imidž Astonu to však ospravedlniť nedokázali. A tak mu dali zákazníci košom. Za dva roky produkcie predal Aston len 300 exemplárov, pritom v pláne bolo 4 000 vozidiel ročne. Tento „britský smart“ z predelektrickej éry teda pohorel na plnej čiare, no jeho koncepcia s interiérom 3+1 a poctivým 4-valcom 1,3 VVT-i je aj na dnešné časy unikátna.
2. Honda CR-Z (2010 – 2016)
Foto: Honda
Dnes by bol tento kompaktný 2+2-miestny hybridný „ekošportiak“ pravdepodobne v kurze, no neujal sa. Mal byť ideovým nástupcom legendárneho kupé CR-X z osemdesiatych rokov pre epochu nízkych emisií. Aby však neprišli zákazníci o radosť z jazdy, skombinoval motor 1,5 VVT-i s elektromotorom IMA (Integrated Motor Assist) a manuálnou 6-stupňovou prevodovkou. To je dodnes rarita. Systémovým výkonom 94 kW a šprintom na stovku za 10,4 sekundy ale malá športová Honda s dĺžkou len 4 080 mm až tak nenadchla, hoci si priemerne pýtala len štyri litre benzínu na 100 km. V Európe štartovala na cene 20 000 eur, čo bolo priveľa aj na fanúšikov značky. Na starom kontinente tak CR-Z skončilo už po štyroch rokoch a v USA o dva roky neskôr.
3. Fod B-Max (2012 – 2017)
Foto: Ford
Ford mal na prelome desaťročí úspech so svojimi MPV Galaxy, S-Max a C-Max. Preto si myslel, že by mohol uspieť s podobnou koncepciou aj v nižšej triede. A tak sa zrodil B-Max – MPV na platforme Fiesty s dĺžkou 4 077 mm. Americká automobilka na ňom naozaj nešetrila. B-Max dostal vo svetovej premiére napríklad stredové stĺpiky integrované do páru zadných posuvných dverí. Bol tak neuveriteľne praktický, keďže po otvorení dvier ponúkal luxusný prístup k obom radom sedadiel a kufor s objemom 318 litrov. Ponúkal pritom moderné benzínové 3-valce 1,0 EcoBoost a vo verzii 1,5 Duratorq mu chutila aj nafta. Komplikovaná konštrukcia však znamenala aj vyššiu cenu, ktorú sa Fordu nepodarilo stlačiť ani znížením výrobných nákladov v Rumunsku. Cena štartovala na 13 000 eurách, čo dnes neznie extrémne, ale pre desiatimi rokmi áno. A tak sa jeho koniec začal niekoľkými produkčnými prestávkami a nakoniec úplným zastavením liniek už po piatich rokoch.
4. Hyundai Veloster (2011 – dodnes)
Foto: Hyundai
Kórejský pokus vytvoriť malé kompaktné kupé príliš nevyšiel, ale len v Európe. Druhá generácia síce vznikla, ale na starý kontinent sa už nedostala. Najväčšou raritou Velosteru bola karoséria s asymetrickými dverami. Na strane vodiča boli jedny a na druhej dopĺňali klasické dvere druhé zadné, ktoré sa otvárali protismerne ako na Mazde RX-8 a uľahčovali prístup k dvom zadným sedadlám. Áno, kupé s dĺžkou 4 240 mm malo konfiguráciu 2+2. Pod kapotou pracovali 4-valce s objemom 1,6 litra (103 kW). Neskôr prišla na rad verzia Veloster Turbo s motorom 1,6 T-GDI, ktorého výkon dosahoval 153 kW. I tak ale nezaujal. Doplatil na príliš futuristický vzhľad, lacné plasty v kabíne a nakoniec aj cenu. Verzia Turbo začínala na vtedy ťažko akceptovateľných 25 000 eurách. Druhá generácia sa tak objavila už len za Atlantikom.
5. Peugeot 4008, Citroen C4 Aircross (2012 – 2017)
Foto: Peugeot
Koncern PSA zanedbal na prelome desaťročí triedu SUV. Nemal v ponuke nič, čo by ponúkol v tomto rýchlo rastúcom segmente. A to mu mohlo byť osudné. Novodobý model 3008 a 5008 boli ešte vo hviezdach. A tak padlo rozhodnutie využiť spoluprácu s Mitsubishi, ktoré práve excelovalo novým kompaktným SUV ASX. Tak vznikli jeho francúzske kópie – Peugeot 4008 a Citroen C4 Aircross s mierne zmeneným dizajnom. Pod kapotou sa nachádzali benzínové motory s objemom 1,6 litra a tiež 1,8-litrový diesel japonskej proveniencie. Samozrejme, nechýbal pohon 4×4. Lenže kým ASX lámalo predajné rekordy, francúzskym dvojičkám sa vinou vyššej ceny nedarilo. A tak v roku 2016 nahradil ASX Peugeot 3008 na platforme EMP2. Paradoxom je, že ten nikdy nedostal pohon 4×4, teda ak nerátame jeho plug-in hybridné verzie.
6. Mini Paceman (2012 – 2016)
Foto: Mini
Potom ako Mini kúpil koncern BMW Group a vytvoril novodobého nástupcu legendárneho britského trpaslíka, začala značka chrliť jeden nový model za druhým. Produkcia sa rozrástla o kombi Clubman, 5-dverovú verziu aj kupé a roadster. A v triede SUV zaútočilo Mini Countrymanom. No ani to mu nebolo dosť, a tak v roku 2011 ponuku doplnila dvojdverová znížená verzia Countrymanu s názvom Mini Paceman. Lenže zamýšľaný konkurent extrémne úspešného Range Roveru Evoque neuspel, a to napriek tomu, že ponúkal benzínové aj naftové motory a, samozrejme, pohon oboch náprav. Kým však Countryman exceloval, predaje Pacemanu sa rútili strmhlav nadol. V roku 2016 BMW rozhodlo, že sa bude orientovať na potenciálne úspešnejšie modely a po štyroch rokoch výrobu Pacemanu zastavilo.
7. Opel Cascada (2013 – do dnes)
Foto: Opel
Pôvabný kabriolet Opelu prišiel v ťažkých časoch. Automobilový trh bol ešte poznačený finančnou krízou z prelomu desaťročí. To stálo život viaceré kabriolety. Z ponuky vypadol Renaul Mégane, Pegeot 308, Ford Focus a nakoniec aj Volkswagen Golf. Opel asi ale veril na svetlejšiu budúcnosť. A tak pôvodnú Astu Cabrio TwinTop so skladacou strechou z pevných materiálov nahradil Cascadou, ktorá sa tvárila ako samostatný model. Russelheimská značka sa ňou chcela vrátiť k tradícii prestížnych kabrioletov s plátennou strechou, akými boli otvorený Opel Kapitan či Rekord. Opel dokonca hovoril o konkurencii pre BMW 3 a Audi A4. V Európe mu to ale príliš nevyšlo. Po pár rokoch Casacadu s cenou od 26 000 eur stiahol z ponuky. V poľských Gliwiciach sa síce vyrába dodnes, ale už len pre britský trh pod logom Vauxhallu a pre USA ako Buick.
8. Renault Be Bop (2009 – 2012)
Foto: Renault
Tak toto je skutočná avantgarda. Druhá generácia Renaultu Kangoo, mimoriadne úspešnej dodávky s dnes už viac ako 20-ročnou tradíciou, sa predstavila v roku 2019 v skrátenej 2-dverovej Be Bop. Názov si pritom požičala z rovnako „uleteného“ konceptu z roku 2003. Cieľom bolo osloviť aktívne žijúcich ľudí, napríklad surferov, ktorí túžia po štýlovom praktickom aute. Be Bop mal len štyri samostatné sedadlá, zadné krídlové dvere so zasúvateľným oknom a presklenú strechu s výklopným zadným panelom. Aby sa nestratil ani na pláži, Renault ho za príplatok vyzbrojil pohonom 4×4, avšak v kombinácii so slabším motorom s objemom 1,6 litra. Ostatné verzie mali výkonný preplňovaný dvojliter 2,0 Turbo (168 kW) alebo diesel 2,5 dCi. Je len logické, že takto špecificky orientované auto nemohlo uspieť v širšom meradle. Navyše tu bola cenovka viac ako 15 000 eur. A to mal Be Bop kufor s objemom len 174 litrov.
9. Seat Exeo (2008 – 2013)
Foto: Seat
Na prelome desaťročí predstavoval Seat čiernu ovcu koncernu Volkswagen. Aby príliš nekonkuroval tradičným modelom Volkswagenu a Škody, snažil sa zabodovať modelmi Toledo, Altea a Altea XL, ktoré boli veľmi neštandardnými krížencami MPV a kombi. Predaje tak zďaleka nezodpovedali predstavám manažérov vo Wolfsburgu. A tak koncern hodil Seatu záchranné koleso v podobe sedanu a kombi Exeo. Exeo nebolo ničím iným ako preznačkovaným Audi A4 staršej generácie B7. Na rozdiel od nemeckého originálu vyrábali Exeo len v prevedení s pohonom predných kolies. Zato ho vybavili športovou „palubovkou“ z Audi A4 Cabrio. Hoci išlo o prémiovú techniku, cena tradičných zákazníkov Seatu odradila a nových nepritiahla. Kariéra Exea preto skončila už po piatich rokoch. Celkovo zišlo z liniek len čosi vyše 81 000 exemplárov. Potom prevzali štafetu nové modely Leon a najmä SUV Ateca.
10. Suzuki Kizashi (2009 – 2016)
Foto: Suzuki
Suzuki bolo vždy vnímané ako expert na malé a terénne autá. V týchto vodách sa mu vždy darilo aj darí. No na prelome desaťročí zatúžilo postúpiť o stupienok vyššie. V roku 2009 predstavilo atraktívny športový sedan Kizashi. Dĺžkou 4 650 mm nepatril celkom do nižšej strednej, ani do strednej triedy, ale zato fascinoval svalnatými proporciami a širokým postojom. Pod kapotou navyše pracoval výkonný 4-valec s objemom 2,4 litra spojený so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou alebo s CVT a pohonom oboch náprav. To ale znamenalo aj vyššiu cenu a vyššiu spotrebu paliva. V „naftovej“ Európe tak napriek brilantným jazdným vlastnostiam uspieť nemohlo. Navyše ho ponúkali v jedinej verzii výbavy, tej najvyššej s najvyššou cenou. Kizashi štartovalo na 30 000 eurách, čo bolo priveľa.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru