Foto: Škoda-Auto
Normalizačné roky v bývalom Československu rozvoju automobilového priemyslu príliš nepriali. Z liniek mladoboleslavskej automobilky schádzala v tom čase tuctová Škoda 100, teda modernizovaná Škoda 1000 MB s motorom vzadu. Už vtedy bolo jasné, že najlepšie roky má za sebou. Napriek tomu vznikol v Mladej Boleslavi jeden pozoruhodný projekt. Na autosalóne v Bruseli svet doslova uchvátilo futuristické kupé Škoda 110 Super Sport s centrálne umiestneným motorom. Zahraniční novinári z neho išli doslova „do kolien“. O to viac, že nefalšované športové auto z okupovaného Československa v tom čase naozaj nik nečakal.
Foto: Škoda-Auto
Jeho vývoj odštartoval už v roku 1969. Nielen v materskom závode v Mladej Boleslavi, ale najmä v pobočnom závode v Kvasinách, ktorý sa odjakživa špecializoval na náročnejšie modely. Napokon, práve tu sa rodila neskôr legendárna Škoda 110 R. Okrem toho na projekte s kódovým označením 724 spolupracovali aj ďalší domáci dodávatelia, napríklad Jawa, Vertex či Autopal. Príležitosť pracovať na „českom Ferrari“, si nechcel dať nik ujsť, i keď všetci tušili, že na montážne linky sa nikdy nedostane. Politické pomery ani ekonomika štátu s centrálne riadeným hospodárstva mu do plachiet nefúkali.
Dizajn ako z Talianska
S vtedajšou produkciu Škody, ktorá ponúkala sedan 100, nemal pripravovaný „superšport“ takmer nič spoločné. Základom sa stala podlahová plošina s pomocným rámom a mohutným ochranným oblúkom kabíny. Vonkajšie diely karosérie tvoril laminát. Rovnako unikátne boli samotné tvary karosérie, inšpirované talianskou dizajnérskou školou. Kupé dlhé 4 060, široké 1 640 a vysoké len 1 120 mm šokovalo extrémne ostrými líniami a šiestimi reflektormi na spoločnej výklopnej rampe. Vzadu bolo svetiel dokonca až šestnásť! Ešte bizarnejšie vyriešili konštruktéri prístup do interiéru. Dvere totiž nahradila výklopná kabína. Cez tie klasické by ste sa za volant asi ani nedostali.
Foto: Škoda-Auto
Išlo však skôr o klamanie telom ako o skutočne výkonné kupé. Vďaka motoru pred zadnou nápravou sa síce boleslavské kupé mohlo koncepčne porovnávať s talianskymi superšportmi, napríklad s Lamborghini Miura, výkonovo však určite nie. Pohon totiž zabezpečoval skromný 4-valec s rozvodom OHV a objemom 1 107 ccm, i keď odvodený zo súťažnej Škody 110 L Ralley a vybavený dvojitým karburátorom Weber. Pri 6 250 otáčkach za minútu tak posielal k zadným 13-palcovým kolesám 73 koní, necelých 54 kilowattov, a to cez 4-stupňovú manuálnu prevodovku. Na rozdiel od ostatných škodoviek bol však otočený o 180 stupňov. Motor sa tak dostal pred prevodovku, čo prospelo rozloženiu hmotnosti.
Nízky výkon, nízka hmotnosť
Výhodou kupé bola jeho nízka hmotnosť. Super Sport vážil, aj vďaka laminátu, len 898 kg, takže aj so skromnou nádielkou koní dokázal šprintovať rýchlosťou 180 km/h. S akceleráciou to bolo horšie. Na stovku to kupé trvalo 15,3 sekundy. Dnes taký údaj rozhodne neočarí, lenže hovoríme o začiatku sedemdesiatych rokov. A na tie to nebolo úplne zlý výsledok. Navyše, čoskoro sa do motorového priestoru nasťahoval výkonnejší 4-valec s objemom zväčšeným na 1 147 ccm, ktorý ponúkal až 104 koní (76 kW), takže maximálka razom stúpla na oveľa atraktívnejších 211 km/h. Malo to však háčik. Tento parameter platil pre Super Sport iba v prípade, že mal zasunuté svetlá.
Foto: Škoda-Auto
Ak sa rampa so šiestimi reflektormi, z toho dvoma stretávacími, dvoma diaľkovými a dvoma hmlovými, vysunula, kupé spomalilo o 17 km/h. S týmto hendikepom mal skoncovať ešte silnejší motor. V Boleslavi totiž vyvíjali moderný 4-valec 1,5 OHC pre nový sedan Škoda 720. No ten sa nakoniec do výroby nikdy nedostal, na čo doplatil aj Super Sport. Toto srdce nikdy nedostal. Dobré jazdné vlastnosti sľubovalo nízke ťažisko a takmer dokonalé rozloženie hmotnosti medzi nápravami v pomere 46 : 54. A s dvojčlennou posádkou dokonca v pomere 51 : 49. Tým Super Sport výrazne prekonával pretáčavú sériovú Škodu 110 L, ktorá bola darcom náprav.
Namiesto liniek strieborné plátno
Na autosalóne v Bruseli spôsobilo koncepčné kupé skutočný rozruch. Niektoré západoeurópske magazíny ho hodnotili lepšie ako neďaleko stojaci koncept britského Aston Martinu. Domácej verejnosti sa však nepáčili príliš hranaté tvary. Kritizovaný bol aj prístup do interiéru cez výklopnú kabínu. Interiér však vraj ponúkal prekvapujúco dobrú ergonómiu, čo ocenili novinári, ktorým sa tento solitér dostal do rúk. A k tomu batožinový priestor s objemom 350 litrov. Nachádzal sa za prednou nápravou. Osud odvážneho kupé bol však spečatený v podstate od začiatku jeho vývoja. Dôvodom bola normalizácia. Napokon, tej padli za obeť aj oveľa významnejšie projekty ako Škoda 720 či 760.
Foto: Škoda-Auto
Biela Škoda 110 Super Sport tak putovala do depozitu automobilky s prívlastkom vývojovej štúdie. Dostala sa z neho až po predlhých deviatich rokoch, ale nie preto, aby zamierila na výrobné linky. Kariéru si nakoniec užila až na striebornom plátne. Vyhliadli si ju filmári pre natáčanie známeho českého hororu Upír z Feratu. Super Sport bol však značne upravený podľa návrhu výtvarníka Theodora Pišteka, mimochodom, držiteľa Oscara za kostýmy k filmu Amadeus. Výklopnú svetelnú rampu nahradili pevné reflektory a zadné kruhové svetlá vystriedali svetlá zo Škody 742. Na zadnej časti pribudlo veľké aerodynamické krídlo. Prototyp tiež zamenil biely lak za čierny a názov sa zmenil zo Škody 110 Super Sport na Ferat Vampir RSR.
Čítajte viac Škoda 110 Super Sport: Vráti sa ‘Upír z Feratu‘? Skice sú už hotové
Auto sa ešte neskôr objavilo vo filme Veľká filmová lúpež. A to bol už naozaj koniec jeho kariéry. Smutné však je, že práve filmové účinkovanie porušilo originálnosť pôvodného návrhu. Ferat možno pôsobil modernejšie, ale úpravy filmárov zničili jediný existujúci exemplár. Pokus o superšport z východu Európy tým odišiel definitívne do minulosti.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru