Velorex: Koženková legenda má 65. Čašníci s ňou nejazdili

Velorex, preslávený najmä českou komédiou Vrchní prchni má oveľa dlhšiu históriu, než jeho názov. Meno, ktoré dostal v roku 1956, teda presne pred šesťdesiatimi piatimi rokmi, ho sprevádzalo až v ére poznačenej Víťazným februárom. V skutočnosti sa začal vývoj v roku 1940. Bratia František a Mojmír Stránský založili v Českej Třebovej spoločnosť Moto-Velo-Sport. Firma sa venovala oprave bicyklov, kočíkov a všetkému čo malo kolesá. Popri tom už vznikala idea lacnej trojkolky s motocyklovým motorom.

Prvý prototyp vznikol ešte počas protektorátu Čechy-Morava, presne v roku 1943. Volal sa Oscar, čo bola skratka „kára na osi“. Väčšina súčiastok pochádzala z bicyklov, teda až na motocyklový motor Sachs s objemom 98 ccm. Karosériu tvoril rúrkový rám potiahnutý montérkovým plátnom. Po vojne bol totálny nedostatok vozidiel a tak pútal jednoduchý Oscar veľkú pozornosť. To bratov Stránských inšpirovalo svoje dielo zveľadiť. Poddimenzované komponenty z bicyklov nahradili podstatne solídnejšími motocyklovými dielmi.

Najprv to bol Oscar

Prvá séria trojkoliek bola hotová v roku 1945. Plátno zamenila za praktickejšiu koženku. Tri poháňal motor ČZ 150, tri PAL 300 a šesť kusov dostalo jednovalec Jawa 250. O záujemcov nemali Oscary núdzu. Odtiaľ už teda nebolo ďaleko k úvahám o sériovej výrobe. Lenže povojnové Československo nebolo takýmto projektom naklonené. Množstvo automobiliek sa rušilo a po znárodnení „strana“ rozhodla, že osobné autá bude vyrábať len Škoda a Tatra a že výrobu motocyklov zastrešia ČZ-ta s Jawou. Pre trojkolku tu miesto nebolo. Navyše bol podnik Moto-Velo Sport v roku 1951 zaradený do výrobného družstva Velo Hradec Králové.

Bratia Stránský to však nevzdávali. Použili malý trik. Navrhli, aby bol Oscar vozidlom pre invalidov. Výhodou mala byť extrémne nízka cena, keďže trojkolky neboli zaťažené daňou. To znamenalo, že mohli byť asi o 70 % lacnejšie ako motocykle. Nápad sa chytil a v nových priestoroch v Solnici začína skutočná výroba Oscarov 54. Už v roku 1951 vzniká 120 trojkoliek a v roku 1954 produkuje 80 zamestnancov mesačne 40 exemplárov. Stále to však nie je Velorex. Bohužiaľ, toho sa nedožil ani sám tvorca František Stránský. V roku 1954 totiž neprežil haváriu. Ako inak, za volantom Oscaru. Podľahol zraneniam hlavy.

Oscar nebol naozaj extra bezpečným dopravným prostriedkom. Rúrkový rám a kožená karoséria neposkytovali vlastne žiadnu ochranu. O to paradoxnejšie, že bol určený hendikepovaným. Inak ste sa k nemu ani nedostali. Oscary sa distribuovali výlučne na poukážky Zväzu invalidov. Aj na základe tragickej nehody prešiel Oscar viacerými konštrukčnými zmenami. Zmenili sa nápravy, sériovo so začala montovať dlhá splývavá strecha, namiesto nekrytého motorového priestoru a 19-palcové kolesá ČZ nahrádzajú 16-palcové z Jawy s účinnejšími brzdami.

Velorex až od roku 1956

V roku 1956 odchádza postupne do výslužby motor Jawa 250 a na scénu prichádza výkonnejší 2-valec Jawa 350. A mení sa aj názov na Velorex. V ponuke sú modely 16/250 a 16/350, podľa objemu motora. O dopyt nie je núdza. Cena tohto 3,1 metra dlhého a asi 300 kg vážiaceho „čuda“ ospravedlnila všetky nevýhody vrátane nulového komfortu a absentujúceho kúrenia. Interiér bol naozaj veľmi jednoduchý. Obsahoval len to najnutnejšie. Prístroje zo Škody Spartak, kontrolku pre dobíjanie batérie a diaľkových svetiel. Do kabíny zatekalo a s rovnakou ľahkosťou sa doň dostávali exhaláty z výfuku.

Čelné sklenené okno bolo vybavené jediným stieračom. I tak ponúkal Velorex viac pohodlia ako bežný motocykel. Zvláštnosťou bol prepínač chodu motora. Po jeho prepnutí sa začal otáčať opačným smerom. Tak dokázal Velorex cúvať. A dokonca rovnako rýchlo, ako keď jazdil vpred. Aj pri jazde vzad ste mali totiž k dispozícii štyri rýchlostné stupne radené pákou na podlahe. Prevodovku spájala so zadným kolesom reťaz. Odpruženie zabezpečili hydraulické tlmiče s vinutými pružinami. Nad motorovým priestorom ste mohli uložiť nejakú tú batožinu. Pod predný kožený kryt sa toho už veľa nezmestilo. Miesto tu našli nádrž a batéria.

V roku 1959 dosahuje výroba Velorexov 1 200 kusov. Cez podnik zahraničného obchodu dokonca prekročili hranice Československa. V roku 1963 vzniká najlacnejšia verzia 16/175. Nový jednovalec s objemom 175 ccm nahradil agregát Jawa 250. Bol ale veľmi slabý, a tak jeho výrobu firma rýchlo ukončila. Najväčšou novinkou je štartér. Dovtedy ste totiž museli Velorex „nakopnúť“ ručne pákou pod sedadlom. Ďalšie zmeny prišli na rad v roku 1968, presnejšie výkonnejší motor Jawa 350 572–03 a hydraulické ovládanie spojky.

Vytlačil ho Trabant

I tak bol už Velorex morálne veľmi zastaraný. Navyše začal Zväz invalidov odporúčať svojim členom modernejší, komfortnejší a bezpečnejší Trabant 601. Už koncom šesťdesiatych rokov sa preto rodil nový Velorex 435–0. Napriek motocyklovému motoru Jawa 350 mal už štyri kolesá, ale stále koženkovú karosériu. Výrobu spustili v Solnici v roku 1971 a v tom istom roku zastavili produkciu trojkoliek. Novinka ale nikdy nedosiahla popularitu svojho predchodcu. Automobilová výroba, a to aj vo východnom bloku, sa pohla míľovými krokmi vpred a nový Velorex jej nemohol nijakým spôsobom konkurovať.

Nepomohol ani posledný pokus – Velorex 435-D s laminátovou karosériou. Z typu 453 vzniklo len 1 380 kusov a v roku 1973 bola ich výroba definitívne zastavená. Trojkolka mala neporovnateľne úspešnejšiu kariéru. Počas dvadsiatich rokov zmontovali v Solnici asi 15 200 kusov týchto kontroverzných vozidiel. A možno by sa na ne po rokoch aj zabudlo, nebyť slávnej českej komédie Vrchni prchni, kde si Velorex zahrala takmer rovnako dôležitú rolu ako sám Josef Abrhám. Velorex ale nedal spávať ani opavskému podnikateľovi Pavlovi Brídovy.

Ten predstavil v roku 2010, pri príležitosti 60. výročia vzniku originálu, novodobý Velorex. Rozhodne však nešlo o „vozidielko“ pre invalidov, ale poriadne „ostrú“ trojkolku s motorom Honda 1 300. Kvôli autorským právam dostala názov Velor-X-Trike. Veľkú dieru do sveta s ňou ale firma neurobila. To napriek obrovskému záujmu verejnosti . Vyrábal sa krátko v Číne a v Česku prebiehala len finálna montáž. V pláne je elektrická verzia so štyrmi kolesami, ktorá má byť vraj najlacnejším autom s cenou okolo 4 000 eur. Myšlienka Velorexu tak žije ďalej. Ale asi najviac radosti robí jeho majiteľom, ktorý sa o svoje poklady stále starajú.