Pokračovanie článku: Sen o nadzvukových civilných lietadlách žije. Je reálnejší, než sa môže zdať

Experimenty

O nadzvukovom lietadle vážne uvažuje aj americká vesmírna agentúra NASA, model má označenie X-59. Tá na ňom chce spolupracovať so spoločnosťou Lockheed Martin. Malo by ísť o tiché lietadlo – jedným z problémov nadzvukových strojov je totiž extrémna hlučnosť.

Ak vezmeme do úvahy súčasnú legislatívu, takéto stroje by pravdepodobne v aktuálne navrhovaných prototypoch nemohli lietať ani nad americkým, ani nad európskym vnútrozemím. Takýmto problémom by NASA chcela predísť už pri ich vývoji. Preto na spoluprácu prizvala dve spoločnosti – GE Aviation a Tri Models. Spolu budú pracovať na projekte Quiet Supersonic Technology (QueSST), v rámci ktorého by chceli zásadným spôsobom obmedziť supersonický tresk, čo je zvuk svojou intenzitou porovnateľný so silným výbuchom.

Foto: Boom Technology

overture-interior-welcome Interiér modelu Boom Overture má byť luxusný a hi-tech.

Bližšie podrobnosti o tom, nakoľko vývoj lietadla pokročil, známe nie sú, no americká vesmírna agentúra minulý rok potvrdila, že jeho vývoj nebol utlmený a pokračuje aj za účasti spoločnosti Lockheed Martin. Teoreticky by sa mohli uskutočniť jeho letové skúšky v roku 2022 alebo 2023.

Spomeňme ešte jeden projekt, pripomínajúci skôr sci-fi. Na ňom taktiež pracuje NASA spolu s americkou a austrálskou armádou. Ich cieľom je vyvinúť experimentálny motor umožňujúci lietať rýchlosťami vyše 7 machov, takže zmienený let Londýn – New York by mohol trvať teoreticky len pol hodiny.

Scramjet

Je to nový ultravýkonný hnací agregát, ktorý zatiaľ využívajú len experimentálne nepilotované lietadlá. Po rozšifrovaní jeho anglického mena dostaneme slovné spojenie Supersonic Combustion RAMJET, po slovensky prúdový náporový motor. Scramjetový motor začína fungovať, až keď stroj ním vybavený dosiahne rýchlosť aspoň 5 machov.

Je to vlastne obyčajná trubica, do ktorej zúženým predkom ohromnou rýchlosťou vteká vzduch, ten sa vďaka jej tvaru stláča a zahrieva. Následne sa do nej vstrekne vodík, ktorý sa sám vznieti, a spaliny unikajúce cez zadnú dýzu tlačia lietadlo dopredu. Kyslík potrebný na zapálenie zmesi si náporový motor berie priamo zo vzduchu a nemusí si ho voziť so sebou.

Čítajte viac Video: AirCar - takto sa z auta za 150 sekúnd stane lietadlo

Takže lietadlo odnesie viac nákladu alebo môže načerpať viac paliva a bude mať dlhší dolet. To je všetko, žiaden kompresor, žiadne pohyblivé, a teda potenciálne nebezpečné časti. Má to však aj háčik – vyrobiť takúto trubicu s vhodným tvarom zúžených miest je nesmierne komplikované. Pri rýchlostiach, aké je scramjetový motor schopný vyvinúť, prúdia látky tak, že sa zatiaľ nedarí presne vyrátať správanie lietadla. Presnejšie, nedarilo sa.

Označiť tento typ pohonu ako nový je trochu zavádzajúce, v skutočnosti sa vyvíja už takmer štyridsať rokov. Doteraz ním boli vybavené len malé experimentálne stroje, skôr modely než skutočné lietadlá, a jeho vývoj niekoľkokrát z technických, politických alebo ekonomických dôvodov uviazol v slepej uličke.

Foto: Boeing

X-51A Waverider X-51A Waverider je nepilotovaný experimentálny scramjetový stroj od Boeingu.

Pred tromi sa však uskutočnil v Austrálii dôležitý pokus, pri ktorom sa tento typ motora osvedčil a dosiahol plánovanú rýchlosť 7,5 machu. Teda teoreticky by umožnil cestovanie hypersonickými rýchlosťami, pri ktorých sa rýchlosť zvuku prekročí minimálne päťnásobne. Vývoj stroja pokračuje v rámci Hypersonic International Flight Research Experimentation (HIFiRE) v Austrálii a v Nórsku. Scramjetová technológia by však pravdepodobne našla uplatnenie najprv vo vojenskej oblasti a pri vývoji riadených striel s dlhým doletom.

V roku 2013 Boeing otestoval nepilotovaný experimentálny scramjetový stroj X-51 Waverider, ktorý dosiahol rýchlosť mach 5 a v roku 2019 otestovala svoj experimentálny scramjetový nepilotovaný stroj HTDV (Hypersonic Technology Demonstrator Vehicle) India. V jej prípade ide však o vojenský výskumný program.