Budeme v autách povinne ‘fúkať‘? Brusel by to tak chcel!

Foto: Hamilton Janke

interlock O dva roky možno už bez využitia takéhoto zariadenia auto nenaštartujeme.

Logika, ktorou sa Európska únia riadi pri ďalšom opatrení „spríjemňujúcom“ vodičom život je jednoduchá: alkoholové imobilizéry zvyšujú bezpečnosť cestnej premávky pretože zabraňujú vodičom s koncentráciami alkoholu presahujúcimi stanovené limity viesť vozidlo. Tieto zariadenia nie sú v EÚ povinné, ale môžu sa do vozidiel nainštalovať dodatočne po ich prvom predaji. A práve to Únia chce.

Už od budúceho roku

Únia netrvá na tom, aby ich do vozidiel montovali priamo výrobcovia, ale aby sa tak mohlo urobiť dodatočne. „S cieľom uľahčiť inštaláciu sa bude od výrobcov vozidiel vyžadovať, aby poskytli buď normalizovaný konektor alebo prehľadný dokument s údajmi potrebnými na ich inštaláciu,“ píše sa v návrhu delegovaného nariadenia právneho aktu, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144.

V uvedenom nariadení 2019/2114 sa stanovuje umožnenie montáže alkoholového imobilizéra v motorových vozidlách kategórií M a N od 6. júla 2022 pre nové typy vozidiel a od 7. júla 2024 pre všetky nové vozidlá.

Využiť by sa mohli aj alkoholové imobilizéry určené na popredajnú montáž. Na tento účel budú pripojené k elektrickým a riadiacim obvodom vozidla. Ich montáž však musí byť bezpečná, čo najjednoduchšia a mali by ju vykonávať vyučení, respektíve vyškolení a špecializovaní mechanici. „Preto je potrebné vyžadovať od výrobcov vozidiel, aby na svojich weboch sprístupnili dokument s jasnými pokynmi na montáž alkoholových imobilizérov („dokument s pokynmi na montáž“), aby technici mohli riadne namontovať alkoholový imobilizér do určitého modelu vozidla,“ píše sa v delegovanom nariadení. Európskej komisie, zverejnenom koncom apríla tohto roku.

Čítajte viac Rusko ruší povinné STK áut! Motoristi ich absolvujú len ak chcú

A ako by to malo fungovať? Alkoholový imobilizér musí byť podľa EÚ za normálnych okolností v stave blokovania. Inak povedané – auto sa bez jeho použitia nesmie dať naštartovať.

„Stav blokovania alkoholovým imobilizérom sa dosiahne buď rozpojením výstupného relé, príslušným výstupným signálom alebo príslušnou správou digitálnej zbernice,“ pustili sa experti EÚ do vysvetľovania technických detailov. Podľa nich by vypnutie uvedeného relé, alebo zmena blokujúceho výstupného signálu na neblokujúci výstupný signál mahla nastať, keď sa akceptuje vzorka dychu s koncentráciou alkoholu nižšou ako vopred nastavený limit. Takže bez „fúkania“ by ste auto v žiadnom prípade nemali naštartovať.

Má to naozaj zmysel?

Čisto teoreticky si teda predstavme nie celkom nepravdepodobnú situáciu: vodič s alkoholom nad tolerovanou hranicou požiada niekoho, aby „fúkal“ za neho. „Alkoholový imobilizér“ vzorku akceptuje, motor sa naštartuje a následne sa obaja vymenia. A čosa stane potom? Nič. „ Namontovaný alkoholový imobilizér zasahuje iba do procesu štartovania motora alebo do toho, či sa vozidlu umožní dať sa do pohybu vlastnou silou, po aktivácii hlavného ovládacieho spínača vozidla a alkoholový imobilizér nesmie ovplyvniť motor v chode ani pohybujúce sa vozidlo,“ píše sa v návrhu Európskej komisie.

Čítajte viac Povinné poistenie pre elektrokolobežky? Europoslanci tvrdia, že áno!

Ako bude vyriešené využívanie systému štart-stop sa už nespomína. Situácia, že vodič by mal absolvovať kontrolu dychu po každej jeho aktivácii je však v praxi nerealizovateľná. Aspoň nie so súčasnou generáciou alkoholových testerov a v návrhu sa spomína práve montáž takých. Pravdepodobne by to išlo vyriešiť tým, že dychová skúška by bola nutná vždy, ak je motor vypnutý nejakú vopred stanovenú dobu – napríklad viac ako 10 minút. Ako to európski experti vyriešia, nechajme na nich.

A predstavme si aj inú situáciu – čo robiť, ak napríklad v prípade úrazu niekde na chate bude k dispozícii iba šofér, ktorý si vypil na to, aby dotyčného rýchlo odviezol do nemocnice. Zraneného naloží a následne auto jednoducho nenaštartuje,mlebo si dal k večeri dve pivá.

Využitie zástupného „darcu“ dychovej vzorky zrejme umožní pripravovaný systém jednoducho obísť. Pravdepodobne sa v zdôvodňovaní jeho zmyslu politikmi veľa dozvieme o „morálnej vyspelosti ľudí“, ktorí sa k tomu predsa neprepožičajú – najmä ak sú triezvi. Realita je však iná a všetco to dobre vieme.

Je tu však aj iná možnosť – pred každým využitím testera by sa napríklad vodič mohol biometricky identifikovať. Tým pádom by sa mohli do áut montovať ďalšie senzory a ich cena by mohla veselo naďalej rásť, čo by iste všetci zákazníci pri ich súčasnom zdražovaní kvôli rôznych bezpečnostným vychytávkam rozhodne „ocenili“. Nehovoriac už o ďalšej strate súkromia.