Volga 21: Cárovná ruských ciest má 65. Jazdila aj u nás

Foto: GAZ

Volga GAZ-21 Volgu 21 sme mohli vídať často aj na našich cestách. Dostala sa k nám až druhá séria vyrábaná od roku 1958.

V päťdesiatych rokoch nebrázdilo cesty východnej Európe veľa luxusných áut. A vlastne ani tých bežných. Vlastníctvo auta bolo po vojne luxusom. A ak aj áno, zväčša išlo len o staré vozidlá alebo modernizované predvojnové modely. Výnimky sa však našli. V roku 1955 predstavila Tatra 8-valcovú Tatru 603 a o rok neskôr prišla na svet aj ruská Volga 21. Tá nahradila pôvodný typ M-20 Pobeda, ešte s drevenou konštrukciou rámu. Dvadsaťjednotka bola podstatne modernejším autom. Dostala samonosnú oceľovú karosériu a reprezentatívny dizajn s množstvom chrómu, za ktorým stál návrhár L. M. Jeremejev.

Foto: GAZ

Pobeda GAZ Volga GAZ 21 nahradila vo výrobnom programe starú Pobedu, ešte s drevenými časťami karosérie a deleným čelným oknom.

„Prezlečený“ Opel Kapitan

Už prvý pohľad však prezrádzal, že inšpirácia pochádzala zo Západu. Rusi totiž napriek nenávisti ku kapitalizmu s kopírovaním problém nikdy nemali. Dvadsaťjednotka si svoje barokové línie jednoducho „požičala“ z luxusného 6-valcového Opelu Kapitan, ktorý bol na trhu od roku 1953. Nakoniec však vyzerala ešte modernejšie ako jej predloha a súťažiť mohla aj s inými autami zo Západu, najmä z USA. Majestátne proporcie s dĺžkou 4 810, šírkou 1 800 a výškou až 1 610 mm je rýchlo vyniesli prezývku Cárovná. Nič komfortnejšie ruský automobilový priemysel vtedy nevyrábal, teda odhliadnuc od malých sérií štátnických limuzín ZIL a GAZ.

Volga 21 má šesťdesiat rokov.

Fotogaléria 38 fotiek

+35

Foto: Opel

Opel Kapitan - 1953 Dizajn si GAZ-21 v mnohom požičal od Opelu Kapitan. Ten sa začal vyrábať v roku 1953, teda tri roky pred Volgou.

Produkcia sa začala v roku 1956 v Gorkom, dnes Nižnom Novgorode, a sprevádzal ju pomalý nábeh. Napokon, popri dvadsaťjednotke schádzali z montážnych liniek ešte stále staré Pobedy. A to celé dva roky. V roku 1957 však už montáž GAZ-u 21 bežala na plné obrátky. Volga, pomenovaná po najväčšej ruskej rieke, mala robustnú konštrukciu pripravenú zvládať drsné podmienky tamojších ciest. Bol to jednoduchý a spoľahlivý stroj. Predné kolesá niesli lichobežníkové ramená s vinutými pružinami a vzadu tuhá náprava odpružená eliptickými listovými perami. Tlmenie zabezpečovali pákové kvapalinové tlmiče.

Foto: GAZ

Volga GAZ-21 Prvá séria Volgy 21 mala horizontálne lamely prednej masky. V tejto podobe sme ju ale v bývalom Československu nepoznali.

V prvej sérii dostala Volga len mierne modernizovaný 4-valec z Pobedy so „spodkovým“ rozvodom SV, ktorý dával vďaka väčšiemu objemu 2 432 kubických centimetrov (predtým 2 122) výkon 48 kW, čo bolo o 11 kilowattov viac. Už o rok neskôr sa však pod kapotou objavil modernejší agregát s objemom 2 445 ccm s hliníkovým blokom a hornou časťou kľukovej skrine. Kľukový hriadeľ bol uložený v piatich ložiskách a prenášal výkon 52 kW cez hydraulicky ovládanú suchú spojku na 3-stupňovú prevodovku s pákou na palubnej doske.

Foto: GAZ

Volga GAZ-21 Volga bola poriadne veľkým autom. Na dĺžku merala viac ako 4,8 metra a na výšku vyše 1,6.

Poháňané boli, pochopiteľne, zadné kolesá, spojené s prevodovkou pomocou trojdielneho kardanu. Prevody boli natoľko krátke, že s Volgou 21 sa dalo rozbiehať na dvojke. Trojku ste radili až mimo mesta. Na ovládanie pákou si však bolo treba chvíľu zvykať. Inak ponúkala Volga aj vďaka veľkému volantu slušný komfort riadenia. S brzdami to bolo horšie. Ťažký stroj s hmotnosťou 1 360 kg sa mohol spoľahnúť len na štvoricu bubnových jednookruhových bŕzd. Až do roku 1960 používal podvozok Volgy centrálne mazanie. Neskôr ho nahradili samostatné maznice. Parkovacia brzda mala „kontrolku“.