Pokračovanie článku: Volga 21: Cárovná ruských ciest má 65. Jazdila aj u nás

Priestor aj komfort

O komfort posádky bolo dobre postarané. Predné nedelené sedadlo s pružinami zvládlo až troch cestujúcich, takže GAZ 21 si poradil so 6-člennou posádkou. Veľké prepruženie dokázalo odfiltrovať väčšinu nerovností aj na veľmi nekvalitných cestách. Sklopením predných operadiel sa Volga zmenila na dvojmiestny karavan, v ktorom nebolo problémom prespať. Dizajn oživoval transparentný rýchlomer. Vo výbave mohlo byť rádio. Nechýbali ani popolníky. Volga dokázala jazdiť rýchlosťou 130 km/h a za svoje služby si vypýtala 13 litrov benzínu na 100 km, aspoň podľa vtedajšej normy ČSN. Za zmienku stoja vzácne exempláre s automatickou prevodovkou! Áno, tie sa objavili už v prvej sérii.

Foto: GAZ

Volga GAZ-21 Interiér s nedeleným predným sedadlom odviezol až šesť cestujúcich. Raritou bol transparentný rýchlomer s modrým plastom.

Cena benzínu vtedy síce nehrala rolu, ale relatívne malá nádrž s objemom len 60 litrov stačila maximálne na 480 km jazdy. V Československu to problém nebol, na nekonečných pláňach Ruska však áno. Kvôli konštrukcii membránového čerpadla paliva a nádrži navyše Volga občas štrajkovala pri prudkom stúpaní. Ak ste mali menej ako osemlitrovú zásobu benzínu, čerpadlo umiestnené pri motore ho nedokázalo dopraviť do karburátora. Jednoducho pracovalo naprázdno. Jediným riešením bolo doplniť benzín. V roku 1958 došlo k prvej výraznejšej inovácii. A to sa už Volga GAZ 21 dostala konečne aj do Československa.

Foto: GAZ

Volga GAZ-21 Volga mala jednoduchú konštrukciu s tuhou zadnou nápravou. Poháňal ju 2,4 litrový 4-valec s výkonom od 48 až do 63 kilowattov.

Zmeny boli zrejmé na prvý pohľad. Pôvodnú vodorovnú mriežku nahradila chrómová maska so 16 vertikálnymi otvormi. Zmenili sa smerové svetlá aj tvar nárazníkov. Interiér dostal novú palubnú dosku a pribudol ostrekovač čelného okna. A keďže Volga GAZ 21 sa v roku 1958 rozbehla na zahraničné trhy, pod kapotou sa objavilo niekoľko verzií motorov, ktoré sa podľa krajín líšili kompresným pomerom. Od 6,7 : 1 až po 7,65 : 1. Výkon sa tak pohyboval od 55 do 59 kW. Verzie s nízkym kompresným pomerom si vystačili s nízkooktánovým benzínom, čo bola výhoda najmä v Rusku. Spáliť vedeli prakticky čokoľvek.

Foto: GAZ

Volga GAZ-21 Druhá generácia dostal novú chrómovú masku so šestnástimi otvormi. Modernejšiemu vzhľadu pomohli aj nové nárazníky.

Už o dva roky nato nasledovala ďalšia inovácia. Opäť sa menila maska a nárazníky. A najmä, z prednej kapoty zmizla soška jeleňa navrhnutá Vladimírom Arjamovom. Dovod? Bezpečnosť chodcov. Nový karburátor a nové časovanie ventilov sa postarali o ďalší nárast výkonu, podľa kompresie od 55 do 63 kilowattov. To zvýšilo maximálnu rýchlosť na 135 km/h. Lepšie jazdné vlastnosti priniesli Volge predné teleskopické tlmiče. Pribudlo aj nové osvetlenie poznávacej značky a modernizovaná spínacia skrinka. Pre exportné trhy vznikla dokonca verzia s pravostranným riadením.