Škoda mala v predvojnovom období skúsenosti s výrobou luxusných áut. Veď už v roku 1934 predstavila vlajkovú loď Superb. Tieto autá poháňali 6– a dokonca 8-valcové motory. Lenže vojna a neskôr nástup komunistickej diktatúry vyniesli nad Superbom rozsudok smrti. V centrálne riadenom hospodárstve pripadla úloha výrobcu luxusných áut Tatre. Posledné kusy Superbu tak zišli z montážnych liniek v roku 1948. Odvtedy mohla Škoda o limuzíne vyššej triedy iba snívať. Všetko zmenil až vstup automobilky do koncernu Volkswagen v roku 1991. Ten rozbehol obnovu výrobného programu. V roku 1996 prišla na scénu Octavia a o tri roky neskôr menšia Fabia. Škoda sa etablovala najmä ako praktická rodinná značka.
Superb vrátil Škodu k luxusným značkám
To, že by v koncernovej stratégii mohla Škoda stúpať ešte vyššie, ale nik nepredpokladal. O to väčším prekvapením bolo predstavenie konceptu Montreux na autosalóne v Ženeve v roku 2001. Išlo síce o koncept, ale na prvý pohľad bolo jasné, že sa chystá čosi naozaj „veľké“. Sériový Superb nakoniec dorazil ešte v tom istom roku, na jeseň do Frankfurtu nad Mohanom, aby nadviazal na éru tridsiatych a štyridsiatych rokov. Nie náhodou mu v expozícii Škody robil garde pôvodný 6-valcový Superb 3000 z roku 1939. Novinka pôsobila naozaj majestátne. Najmä rozmermi 4 803 × 1 765 × 1 469 mm.
V dĺžke tak Superb porážal aj Passat B5. Stál síce na jeho platforme, ale určenej pre jeho predĺženú čínsku verziu. Nápravy boli teda od seba vzdialené až 2,8 metra, čo znamenalo enormný priestor v kabíne. Dizajn Superbu vychádzal čiastočne z konceptu kupé Škoda Tudor, ktorý vznikol pod vedením Thomasa Ingenlatha. Vo výbave nechýbalo kožené čalúnenie, automatická klimatizácia Climatronic, CD menič či povestný dáždnik vo dverách, ktorý v tom čase ponúkal len Rolls-Royce. Pokrok bol aj na strane prístupu k zákazníkom. Škoda im po prvýkrát vo svojej histórii pripravila program doživotnej mobility. Napríklad bezplatný príjazd servisného vozidla, v prípade potreby odtiahnutie do autorizovaného servisu a ďalšie služby, ako zabezpečenie náhradného vozidla.
Prvý sériový Superb vyrobili v závode v Kvasinách, do ktorého Škoda investovala 200 miliónov eur, 1. októbra 2001. Do konca roka vzniklo 581 kusov a na jar 2002 sa veľké sedany dostali k prvým zákazníkom. Superb ctil modernú koncepciu samonosnej karosérie, pričom prednú nápravu poháňal niektorý z troch ponúkaných zážihových a dvoch naftových motorov. Išlo o štvorvalce 2,0i (85 kW) a 1.8 Turbo (110 kW), prestížnu voľbu predstavoval vidlicový šesťvalec 2.8 V6 (142 kW), s ktorým Superb dosahoval rýchlosť až 237 km/h. Turbodúchadlom preplňovaný 4-valec, rovnako ako motor V6 stavali na sofistikovanej technike rozvodu s piatimi ventilmi v každom z valcov!
Veľký aj úsporný
Napriek svojej priestrannosti a vysokej úžitkovej hodnote dokázal byť Superb aj veľmi úsporný, a to hlavne vtedy, ak si zákazník zvolil základný turbodiesel 1.9 TDI (96kW) s normovanou spotrebou len 5,7 l na 100 km. Najvýkonnejšia zo vznetových jednotiek mala šesť valcov. Išlo o motor 2.5 TDI (114 kW) opäť s priamym vstrekovaním paliva, dodávaný so šesťstupňovou prevodovkou. Oba šesťvalce ponúkali aj komfortnú alternatívu, päťstupňovú automatickú prevodovku Tiptronic. Superb znamenal pre Škodu aj premiéru celého radu bezpečnostných prvkov. Brzdová sústava dostala štandardne ABS a elektronickú uzávierku diferenciálu EDS, pričom pri turbodiesloch s veľkým krútiacim momentom prišla vhod regulácia preklzu kolies ASR.
Šesťvalce mali už v základnej výbave elektronický stabilizačný systém ESP s brzdovým asistentom. Karoséria sedanu chránila päticu pasažierov nielen svojou tuhou konštrukciou, ale aj štvoricou štandardne dodávaných airbagov – dvoch čelných a dvoch bočných v predných sedadlách. Airbagy pre ochranu hláv cestujúcich v oboch radoch sedadiel boli ponúkané za príplatok. Na zozname príplatkov figurovali aj bi-xenónové svetlomety s ostrekovačmi, elektrické nastavovanie a vyhrievanie predných sedadiel alebo navigačný systém s farebným displejom. Úspech na seba nenechal dlho čakať.