Foto: Tatra
Karosa T 500 HB, označovaná aj ako Tatra T 500 HB, je málo známou časťou histórie československého automobilového priemyslu. Tento autobus totiž celkom zatienila neskoršia Škoda 706 RTO. Napriek tomu stojí za zmienku. V konštrukcii sa totiž objavili doslova revolučné prvky. Všetky dovtedajšie autobusy mali trambusovú konštrukciu, boli teda odvodené z nákladných áut. Platilo to aj pre slávnu Škodu 706 RTO, predstavenú v roku 1958. Napokon, mala to už v názve. Za skratkou RTO sa skrývali výrazy – rámový, trambusový a osobný. Naproti tomu Karosa T 500 HB využila samonosné riešenie. A pritom jej prvé prototypy boli na svete už v roku 1950, o celých osem rokov skôr. História tohto revolučného autobusu však siaha ešte ďalej.
Čítajte viac Škoda 706 RTO: Ikona ‘socíku‘ má 60. Očarila aj v Bruseli
Už koncom štyridsiatych rokov zadalo vtedajšie ministerstvo dopravy úlohu skonštruovať autobus špecializovaný na dopravu v horských oblastiach. Vrátane kľukatých ciest, a to aj v zime, keď boli vozovky pokryte snehom. Klasické autobusy na to jednoducho nestačili. Asi sa netreba čudovať, že úlohy sa zhostili konštruktéri Tatry, preslávenej nezničiteľnými nákladnými vozidlami. Klasická trambusová konštrukcia by ale nezaručila novému autobusu potrebnú obratnosť, a tak sa tatrováci obrátili na Karosu Vysoké Mýto, mimochodom, bývalú karosáreň Sodomka. Projekt dostal prívlastok HB, teda "horský bus“. Tatra sa rozhodla obrátiť svoju koncepciu takpovediac naruby.
Foto: Tatra
Pohonnú jednotku umiestnili konštruktéri dozadu a skombinovali ju s klasickými výkyvnými polonápravami. Zvolili teda riešenie, ktoré predbehlo dobu o celé desaťročia. Osemvalcový vzduchom chladený motor so zdvihovým objemom 9 884 ccm a výkonom 91,2 kW odvodila Tatra z väčšieho 12-valca určeného pre vrcholný rad nákladných áut Tatra 111. Pripravená bola 6-stupňová prevodovka od Tatry, ale aj poloautomatická prevodovka Praga Wilson. Mimoriadne pevnú samonosnú karosériu so spodným roštom zas skonštruovali v Karose. Na jej dizajne sa ešte podieľal Josef Sodomka mladší, ešte predtým, než ho komunistický režim uväznil a urobil z neho skúšobného technika v štátnom podniku Liaz. Podľa jeho návrhu mala mať T 500 HB aerodynamické línie a množstvo chrómových dekorácií. Tie ale nakoniec neprešli, aby autobus príliš nepripomína sodomkov „imperialistický“ štýl.
Foto: Tatra
Výsledný dizajn bol tak oveľa skromnejší. S náročnými podmienkami si mala Karosa T 500 HB poradiť najmä vďaka dvom poháňaným zadným nápravám. Áno, horský autobus mal celkom šesť kolies. Už prvé skúšky však ukázali, že výkyvné polonápravy nie sú dobrým riešením. A tak ich konštruktéri zamenili za tuhé nápravy od Pragy. Niektoré zdroje však tvrdia, že dôvodom bolo skôr šetrenie. Nový autobus mal na dĺžku 9 420 a na šírku 2 350 mm. Bol teda o 1 113 mm kratší ako budúca Škoda 706 RTO. To aj preto, aby ľahko zvládal serpentíny či úzke cesty. Napriek tomu sa doň zmestilo 60 cestujúcich, z toho 31 na sedadlách a 29 stojacich. Tí si mohli odložiť batožinu do priestoru medzi nápravami, takže T 500 HB bol prvým autobusom, ktorý sa zaobišiel bez strešnej záhradky. Tú nakoniec mala aj Škoda RTO.
Foto: Tatra
Do autobusu sa nastupovalo len jedinými dvojkrídlovými dverami pred pravým predným kolesom. Neprekážalo to, keďže terénna Karosa bola určená na dlhšie trasy. Navyše to zvyšovalo tuhosť karosérie. Úplnou raritou sa stalo vetranie. Vzduch vstupoval do kabíny štrbinami nad dvojicou čelných okien. Odvetrávanie zabezpečovalo 40 000 malých otvorov v strope, odkiaľ vzduchu putoval do strešného medzipriestoru a až odtiaľ vychádzal von cez dvojicu klapiek. Vzduch k motoru zas privádzali lapače v zadnej časti strechy. Výroba sa rozbehla až v roku 1954. Vtedajšia tlač sa nad revolučnou novinkou priam rozplývala, no kariéra T 500 HB netrvala nakoniec dlho. Autobus mal síce pohon 6×4, ale príliš ľahká predná časť spôsobovala, že sa zle smerovo ovládal. No a k tomu sa pridala vysoká poruchovosť, ktorá predstavovala ešte väčší problém.
Čítajte viac Ikarus: Maďarská legenda vstáva z popola. Po 17 rokoch je tu nový autobus!
Autobus bol tiež dosť hlučný a bývala v ňom zima. To preto, že z pôvodného návrhu sa vytratila kvôli financiám štvoritá izolácia motora od priestoru pre cestujúcich a z vykurovacej sústavy niekoľko elektrických výhrevných telies Takže nakoniec vydržala Karosa T 500 HB na linkách len do roku 1957. Za tri roky vzniklo iba 521 exemplárov. Slúžili v podniku ČSAD na pravidelných linkách, ale aj na prevoz rekreantov na dovolenky ROH. Už v prvej polovici šesťdesiatych rokov boli postupne vyraďované z vozového parku a nahradzované síce menej originálnou, ale spoľahlivejšou a kapacitne veľkorysejšou Škodou RTO. Paradoxne, ak „erteóčka“ zapadla, zo záveju ju vyťahovala staršia T-päťstovka. K samonosnej konštrukcii karosérie, navyše panelovej, a k umiestneniu motora vzadu, sa tak Karosa vrátila až po dlhých rokoch, keď v roku 1970 spustila výrobu Škody ŠM 11 a ŠL 11.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda