
Najpredávanejšími autami v Európe sú SUV. Ich podiel na trhu je vysoko nad 40 percentami. To ale len v prípade, ak ich všetky hodíme do jedného vreca – teda od malých crossoverov až po veľké 7-miestne športovo-úžitkové modely. Ak sa však pozrieme na trh z pohľadu segmentov, je stále číslom jedna nižšia stredná trieda, teda takzvané kompakty. Patria sem VW Golf, Škoda Octavia, Opel Astra, Ford Focus či Escort alebo Fiat Tipo, neskôr Bravo alebo Brava. A, samozrejme, aj ich rôzne deriváty, postavené na tých istých základoch, ale s inými menami. Práve tieto modely doslova okupovali automobilový trh Európy, a to celé desaťročia.
A práve na ich predaje sa pozrela analytická agentúra JATO Dynamics. Porovnala odbyt tradičných kompaktov jednotlivých značiek v roku 1999 a o dve dekády neskôr, teda v roku 2019, ktorý bol posledným štandardným rokom pred pandémiou. Výsledky odhalili dramatické zmeny v podiele jednotlivých značiek. Skôr by sa dalo povedať veľké zlyhanie Európanov, ktorí otvorili priestor pôvodne okrajovým značkám z Ázie. Tie dokázali zaútočiť na zdanlivo neohrozené ikony a karty obrátiť vo svoj prospech. Z tohto pohľadu uvoľnili priestor konkurencii najmä Renault a Opel.

Kým ešte v roku 1999 dokázal Opel osloviť v Európe najmä svojou Astrou 821 000 zákazníkov, v roku 2019 to bolo už len 223 000. Len samotná Astra spadla zo 671 000 na 119 000 kusov. Podobne Renault, ktorý pred dvoma dekádami kraľoval s Mégane, vďaka ktorému predal 610 000 kompaktov, sa pred dvoma rokmi zmohol už len na 306 000 registrácií v nižšej strednej triede. Ford klesol za to isté obdobie z 588 000 áut na 399 000, Fiat zo 160 000 na 76 000. Ako-tak sa darilo odolávať tlaku značke VW, ktorá si v tejto triede zapísala v roku 1999 803 000 registrácií a po 20 rokoch predala stále slušných 726 000 kompaktných vozidiel.
Predaj kompaktných áut v EÚ podľa značiek (1999/2019)
Značka | 1999 (ks.) | 2019 (ks.) |
---|---|---|
Opel | 821 000 | 223 000 |
Renault | 610 000 | 306 000 |
Ford | 588 000 | 399 000 |
Fiat | 160 000 | 76 000 |
Volkswagen | 803 000 | 726 000 |
Toyota | 174 000 | 343 000 |
Audi | 135 000 | 212 000 |
Škoda | 126 000 | 326 000 |
Kia | 38 000 | 259 000 |
Hyundai | 27 000 | 234 000 |
Kam sa teda podeli zákazníci všetkých Astier, Focusov, Escortov či Mégane, ak si samotný predaj tejto triedy zasa až tak nepohoršil? Odpoveď je pomerne jednoduchá. Na scénu kompaktných áut vtrhli niektoré prémiové značky, ako napríklad Audi, BMW či Mercedes-Benz, ktoré svojimi modelmi triedy A, radu 1 či A3 dokázali vziať časť klientov pôvodným lídrom. Potom je tu česká Škoda, ktorá pod taktovkou nemeckého koncernu spravila doslova dieru do sveta s Octaviou. V roku 1999 mala na konte v nižšej strednej triede len 126 000 áut, no o 20 rokov neskôr ich bolo 326 000.

Najväčší prievan však v kompaktoch spôsobilo nepochybne kórejské duo Hyundai-Kia. Značky z kórejského polostrova, ktoré hrali v roku 1999 v Európe so zastaranými modelmi Schuma či Lantra štvrté husle, dokázali zázrak. Kia zvýšila svoj odbyt z 38 000 kompaktných áut najmä vďaka Ceedu na 259 000 a Hyundai vďaka modelovému radu i30 z 27 000 na 234 000 kusov. Spolu teda dokázali ukradnúť konkurencii takmer pol milióna zákazníkov ročne, čo naozaj nie je málo. Nehovoriac japonským konkurentom, akými boli kedysi Honda, Mazda či Mitsubishi.
Jedinou japonskou výnimkou je Toyota. Je jedinou značkou, ktorá podiel v kompaktoch prostredníctvom Corolly a Aurisu zvýšila z pôvodných 174 000 na 343 000 vozidiel, teda na dvojnásobok. Iste si poviete, že európske značky nahradili svoje niekdajšie ikony crossovermi a SUV, lenže tie majú v ponuke aj neľútostní kórejskí rivali. Takže ústup z pôvodných pozícií je jednoznačný. A v minulom roku ešte výraznejší, keďže kórejské značky dokázali najlepšie odolať čipovej kríze. Kým Škoda alebo VW museli neustále zastavovať výrobné linky, alebo vyrábali nedokončené vozidlá, montáž v európskych závodoch Hyundaia a Kie bežala s oveľa menšími výpadkami.