Výsmech automobilkám: Európske nebo stále križujú ‘lietadlá duchov‘

Začiatkom tohto mesiaca vyvolala obrovskú búrku nevôle informácia šéfa nemeckej leteckej spoločnosti Lufthansa (pod ktorú patrí aj Austrian, Swiss a Brussels Airlines), že budú musieť v priebehu aktuálnej sezóny vypraviť približne 18 000 prázdnych, respektíve takmer prázdnych lietadiel a uskutočniť lety, ktoré z ekonomického hľadiska nedávajú žiadny zmysel a z ekologického hľadiska sú úplnou katastrofou.

Len pre zaujímavosť – emisie skleníkových plynov z medzinárodnej leteckej dopravy vzrástli v posledných dvoch desaťročiach o takmer 130 % a spolu s lodnou dopravou je to zároveň jediné odvetvie, v ktorom emisie od roku 1990 radikálne rastú. Očakáva sa, že emisie z lietadiel v roku 2050 budú 7 až 10-krát vyššie ako v roku 1990. Napriek tomu ekológovia a politici sústreďujú svoj tlak práve na automobilovú dopravu a automobilky musia platiť veľké pokuty za každý gram emisií nad dohodnutú kvótu a to pri každom vyrobenom aute.

Letiská nie sú „nafukovacie“

Približne 18 000 prázdnych lietadiel – a to len za jednu veľkú spoločnosť – v priebehu jednej sezóny však politikom a ani ekológom akosi nevadí. A pritom lietajú z dôvodov, ktoré sú v súčasnosti doslova absurdné. Aerolinky si totiž potrebujú udržať lukratívne časy príletov a odletov na takzvaných „slotových“ letiskách. A v Európe k nim patrí väčšina dôležitých medzinárodných letísk.

Každý by totiž chcel, aby mohol napríklad ráno o deviatej nastúpiť vo Viedni na lietadlo, smerujúce do Paríža a o dva dni sa večer v nejakom rozumnom čase vrátiť. Parížske a ani viedenské letisko však nie sú „nafukovacie“ a v priebehu jednej hodiny dokážu prijať alebo vypraviť iba obmedzený počet lietadiel. Preto existujú takzvané „sloty“, teda aerolinky majú garantované, že v konkrétnom čase môžu na konkrétnom letisku pristáť alebo z neho odletieť.

Čítajte viac Sen o nadzvukových civilných lietadlách žije. Je reálnejší, než sa môže zdať

A sloty získavali na význame práve s obrovským nárastom počtu cestujúcich v leteckej doprave. Počet cestujúcich na letoch prevádzkovaných z a do krajín v rámci EÚ bol podľa Eurostatu v roku 1993 približne 360 miliónov, no v roku 2008 to bolo už 800 miliónov a v roku 2018 vyše 1,1 miliardy. A každý jeden z nich by chcel svoju cestu absolvovať v „dobrých časoch“ tak, aby nemusel vstávať kvôli letu o tretej ráno.

Preto na vyťažených letiskách vznikol tzv. slotový systém a v ňom mali určitú výhodu zavedené spoločnosti, ku ktorým patrí napríklad Lufthansa. Tie totiž pravidelné linky medzi lukratívnymi európskymi destináciami prevádzkujú už desiatky rokov a nové, zväčša lowcostové, aerolinky prichádzali do slotového systému až neskôr, keď už bol rozbehnutý a logicky pre ne zostali menej atraktívne časy.

zväčšiť Foto: OAG, IATA

lety Percento plánovaných letov oproti roku 2019. (Červená: domáce lety, modrá: medzinárodné)

Aby si spoločnosť udržala svoje sloty a pre konkrétne letisko bolo ekonomicky rentabilné jej ich vopred rezervovať a aby sa celý komplikovaný systém nemusel s príchodom každej ďalšej sezóny meniť, bolo prijaté pravidlo, že ak si chce letecká spoločnosť svoje dobré pristávacie a vzletové časy udržať, tak v nich musí na konkrétnej linke zrealizovať aspoň 80 percent letov. Ak tak neurobí, o lukratívny časový slot príde a ten letisko musí ponúknuť ďalšiemu záujemcovi v poradí.

Ekológia dostáva „na frak“, ide o biznis

A preto nám teraz nad hlavami križujú nebo poloprázdne, respektíve v mnohých prípadoch úplne prázdne lietadlá. Pre takéto lety sa dokonca vžilo označenie „ghost flights“, teda lety duchov. S dramatických poklesom cestujúcich v „pandémiových rokoch“ 2020 a 2021, ktorý dosahoval v roku 2020 vyše 75 percent, aerolinky lietadlá nedokážu jednoducho naplniť a tie preto lietajú prázdne, len aby si zachovali lukratívne linky. Reálne je pritom pre leteckú spoločnosť let v Európe rentabilný, až keď dokáže lietadlo zaplniť na 60 až 80 percent (v závislosti od typu lietadla a obsadenosti miest v prvej a druhej triede).

Aby sme politikom úplne nekrivdili, z týchto dôvodov Európska komisia znížila pravidlo o využívaní slotov najprv z 80 na 65 percent a následne dokonca na 50 percent. Pokles cestujúcich je však tak obrovský, že ani to nestačí, aby sa lietadlá naplnili.

Nové spoločnosti a leteckí „dinosauri“

Generálny riaditeľ skupiny Lufthansa Carsten Spohr koncom decembra pre nemecké médiá uviedol, že zatiaľ čo v čase pandémie sa takmer vo všetkých ostatných častiach sveta našli výnimky šetrné ku klíme, EÚ to rovnakým spôsobom neumožnila. Podľa neho súčasné pravidlá sú v rozpore s tým, čo chcela Európska komisia dosiahnuť svojím programom „Fit for 55“.

Čítajte viac Spirit of Innovation: Elektrické lietadlo od Rolls-Royceu prvýkrát vzlietlo

Súčasný stav logicky kritizujú najmä lowcostové spoločnosti, tvrdiace, že vďaka ich nízkym cenám by lukratívne sloty dokázali naplniť efektívnejšie a nemuseli by na nich lietať prázdne lietadlá „prepravných dinosaurov“, k akým patrí napríklad Lufhansa.

Kým však títo svoje sloty nepustia aj za cenu obrovských strát a vypravovania prázdnych lietadiel, nové aerolinky sa k nim nedostanú. A keďže všetci dúfajú, že pandémia čoskoro skončí a letecká osobná preprava sa v plnom rozsahu obnoví, tak prázdne lietadlá budú nad našimi hlavami lietať aj naďalej a vypúšťať zbytočne milióny ton emisií.

Európska komisia tiež považuje existujúci systém za efektívny a jediný možný. Podľa agentúry Bloomberg označil hovorca Európskej Komisie Stefan De Keersmaecker najnovšie nariadenia, týkajúce sa slotov za „veľmi rozumné“ a dodal, že „nikto nemôže tvrdiť, že by nariadenie EÚ nútilo spoločnosti k lietaniu“. Podľa neho môžu jednotlivé spoločnosti podať žiadosť o dodatočné výnimky, pokiaľ vidia, že úroveň prevádzky nestúpa podľa predpokladov.