Európske automobilky tvrdo doplatili na snahu o maximálne znižovanie nákladov a výrobný systém „just-in-time“, v ktorom množstvo výroby komponentov posunuli do krajín, kde to vychádzalo finančne výhodnejšie, čím však začali byť na nich závislí. A následne stačilo, aby niektorí kľúčoví dodávatelia zlyhali a celý ich komplikovaný výrobný systém s množstvom dodávateľov a minimom skladových zásob sa zrútil ako domček z kariet.
A teraz sa to snažia napraviť a získať väčšiu mieru autonómie tým, že opäť začnú kľúčové komponenty vyrábať vo vlastnej réžii tak, aby na nikom neboli závislé. A tým najdôležitejším sú polovodiče, respektíve čipy, ktorých nedostatok celú súčasnú krízu naštartoval. A preto Európa hľadá cestu, ako ich výrobu presunúť na Starý kontinent.

Kľúčovú úlohu v tomto procese zrejme zohrá spoločnosť Intel. Tá totiž oficiálne potvrdila svoje plány investovať v Európskej únii v priebehu nasledujúcej dekády až 80 miliárd eur do výskumu a vývoja polovodičov a samozrejme aj do ich výroby. V prvej fáze je až 17 miliárd eur vyčlenených na vytvorenie „polovodičovej megafactory“ v nemeckom Magdeburgu, ďalej centra výskumu, vývoja a dizajnu vo Francúzsku a do výskumu, vývoja a výroby polovodičov v Írsku, Taliansku, Poľsku a v Španielsku. Slovensko sa zatiaľ v tomto kontexte nespomína vôbec.
Do najväčšieho výrobného závodu Intelu mimo USA, ktorý sa nachádza v írskom Leixlipe Intel investuje 12 miliárd eur, keďže spoločnosť v ňom plánuje zdvojnásobiť výrobnú kapacitu. Ďalej intel rokuje s Talianmi o vytvorení ďalšej fabriky, do ktorej by investoval 4,5 miliardy eur. V Taliansku by pritom mala vzniknúť „unikátna továreň, prvého svojho druhu v EÚ, kde budú využité tie najmodernejšie technológie a výrobné postupy“.

Z hľadiska Intelu ide o rozšírenie „talianskych aktivít“, pretože už skôr oznámil akvizíciu izraelskej Tower Semiconductor, spoločnosti, ktorá má významnú pozíciu v rámci francúzsko-talianskeho koncernu na výrobu polovodičov STMicroelectronics. Celkovo teda v prvej fáze preinvestuje Intel v Európe vyše 33 miliárd eur z plánovaných 80.
Je to zatiaľ jeden z najzásadnejších úspechov novej iniciatívy „Čipy pre Európu“, v rámci ktorej aj EÚ bude podporovať a aj sa priamo podieľať na spolufinancovaní budovania strategickej infraštruktúry, potrebnej pre to, aby Európa dosiahla maximálnu možnú mieru nezávislosti vo výrobe polovodičov.
„Iniciatíva Čipy pre umožní súkromným spoločnostiam a vládam spolupracovať na výraznom zlepšení pozície Európy v tejto oblasti tým, že podporí inovácie, výskum a vývoja v Európe a prinesie do regiónu špičkové technológie,“ povedal generálny riaditeľ Intelu Pat Gelsinger s tým, že Intel by chcel v Európe v tomto procese zohrať kľúčovú úlohu.