Škoda Trekka: Prvé ‘SUV‘ má 55 rokov. V Európe sme ho nepoznali

Škodu si s terénnymi autami asi príliš nespájate. A už vôbec nie v období šesťdesiatych rokov, keď z jej liniek schádzali sedan 1000 MB a Octavia Combi. Napriek tomu mala mladoboleslavská automobilka s takýmito autami istú skúsenosti. Hneď po vojne totiž vyvinula a vyrábala pohotovostný terénny automobil 1101 VO určený armáde. Vzniklo z neho 4 237 exemplárov, ktoré slúžili nielen v Československej armáde, ale aj v armáde bývalej Juhoslávie a Egypta. Veľká sláva to ale nebola. Oveľa vydarenejšia bola Škoda Trekka – auto, ktoré v Európe takmer nik nepozná.

Trekka totiž vznikla na Novom Zélande. Bolo to vlastne vôbec prvé osobné auto vyvinuté a vyrábané na týchto ostrovoch. Možno to znie exoticky, ale Nový Zéland nebol pre Škodu neznámou krajinou. Úspešne tam na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov exportovala vtedajšie Octavie. A aby sa vyhla clu, vozidlá sa tam priamo kompletizovali z dovážaných modulov formou takzvaného CKD (Completely Knocked Down). Montáž zabezpečoval generálny importér značky Motor Industries International so sídlom v Otahuhu. Práve z jeho iniciatívy vznikol nápad na výrobu lacného a praktického terénneho modelu pre farmárov či remeselníkov.

Škoda sa príležitosti chytila. Na Nový Zéland vycestoval v roku 1965 vtedajší šéf vývoja karosérií Josef Velebný, mimochodom, autor Octavie. Spolu s novozélandským dizajnérom, vtedy skôr karosárom, Georgeom Taylorom navrhli Trekku. Jej základ pochádzal z Octavie, presnejšie z Octavie Super, ktorá používala silnejší 4-valec s objemom 1 221 ccm a výkonom 32 kW pri 3 400 otáčkach za minútu. Osvedčený podvozok s nezávislým zavesením všetkých kolies a tuhým chrbticovým rámom, ktorý mnohokrát preukázal svoju odolnosť v teréne, bol ale upravený. Rázvor náprav skrátili konštruktéri z 2 398 na 2 165 mm. Menil sa aj stály prevod zo 4,78 na 5,25.

Poháňané boli síce len zadné kolesá, na štvorkolku nemohla Trekka ani len pomyslieť, no za svetlú výšku 190 mm, na ktorej mali podiel pneumatiky s profilom 5,90 × 15“, by sa nemusela hanbiť ani dnes. Praktická karoséria, ktorá tak trochu pripomínala dobový Land Rover, mala na dĺžku 3 590 mm, šírku 1 600 a výšku až 1 785 mm. Pri hmotnosti len 920 kg dosahovala so 4-stupňovou synchronizovanou prevodovkou maximálnu rýchlosť 110 km/h. Z nádrže si Trekka potiahla priemerne 11 litrov každých 100 km. Prvé prototypy jazdili už v roku 1965 a 1966. Úspech bol zaručený. Trekka stála totiž len 899 tamojších dolárov.

A za túto sumu dostali Novozélanďania nesmierne praktické auto s nosnosťou 450 až 500 kg, neporovnateľne lacnejšie ako konkurenčné modely z dielne Jeepu, Toyoty alebo Land Roveru. Okrem 3-dverovej verzie s dvoma až ôsmimi (!) sedadlami, vďaka ktorým odviezla Trekka viac osôb ako súčasný Kodiaq, si mohli zákazníci vybrať z množstva variantov. Trekka vznikala s plátennou strechou alebo laminátovým „hard-topom“, ďalej to boli kombi STW, plážová verzia či pikap. Už v roku 1967, v prvom roku výroby, si novinka našla 750 zákazníkov a v januári 1968 oslavovali v Otahuhu jubilejný tisíci exemplár, ktorý zišiel z tamojších montážnych liniek.

Výroba Trekky bežala až do roku 1972 s celkovou bilanciou 2 800 kusov. S ukončením produkcie Octavie Combi nebolo možné s produkciou ďalej pokračovať. Kariéru „sekla“ aj mimo Nového Zélandu. Trekky sa dostali napríklad na Fidži, do Vietnamu a v rozloženom stave ich exportovali aj do Pakistanu a Austrálie. Podobný koncept použila Škoda neskôr pri vývoji špecifického modelu Sopak pre Pakistan, kde rozbehli jeho výrobu v roku 1970. Hŕstka dochovaných exemplárov má dnes na Novom Zélande doslova kultové postavenie.