
Socialistická propaganda nám roky vtĺkala do hláv, že sa máme lepšie ako na Západe. Keď však mali naše podniky exportovať tunajšie výrobky do imperialistických krajín, čo bolo dôležité kvôli valutám, nikdy nezapochybovali, že musia byť lepšie ako tie domáce. Na export tak mierili lepšie práčky, lepšie chladničky, ale aj lepšie autá. K významným exportérom vtedajšieho Československa patrila Škoda. Autá vyvážala na Západ celkom úspešne. Mierili do Škandinávie, západného Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, ale napríklad aj do Kanady. A vždy v lepšej kvalite a lepšej výbave, ako keď boli určené domácim spotrebiteľom.

Dôkazom je aj táto Škoda 130L z roku 1986, vyvezená do Francúzska. Dnes je na predaj na nemeckom internetovom bazári mobile.de. Nie je to auto snov, veď modelový rad 742 vyrábaný od roku 1976 bol len „ixtou“ evolúciou legendárnej Škody 1000 MB s koncepciou „všetko vzadu“ zo začiatku šesťdesiatych rokov. Na trh prišla vo verziách 105 a 120. A to len preto, že socialistický priemysel nedokázal dostať na linky kompletne vyvinuté nové modely s predným náhonom ako Škodu 720 či 760. Pred príchodom „revolučného“ Favorita však ešte stihla Škoda 742 podstúpiť zopár inovácií, ktoré predsa len zlepšili jej kvalitu a jazdné vlastnosti. Týkalo sa to najmä exportných verzií, akou je tá naša.

Stotridsiatka dostala vlečnú zadnú nápravu a prídavné ramená, takže sa zlepšila jej stabilita a bola odolnejšia proti únave zadných pružín. Pod zadnou kapotou pracoval vylepšený 4-valec s 8-kanálovou hlavou, karburátorom Pierburg, ktorý sa neskôr objavil aj vo Favorite. V porovnaní s motormi zo Škody 120 mala stotridsiatka tiež väčší zdvihový objem 1 299 ccm, spojený s 5-stupňovou prevodovkou, vďaka čomu klesla spotreba a tiež hlučnosť motora pri vyšších rýchlostiach. Výkon stúpol na 43 kW, takže na stovku sa Škoda 130L dostala za 15 sekúnd a dosiahla maximálku 150 km/h.


Exportné verzie sa mohli pýšiť zliatinovými diskami, o ktorých sa nám mohlo len snívať, a 4-piestikovými prednými kotúčovými brzdami. Zlepšila sa aj kvalita materiálov a čalúnenia. Vo výbave nechýbali zadné opierky hláv. Presne ako v našom prípade. Predajný exemplár mal za celú 36-ročnú kariéru len dvoch majiteľov. Prvého z Francúzska a druhého z Nemecka, ktorý ho momentálne predáva. A vyzerá, že je vo veľmi dobrom stave. To sa často nevidí, pretože väčšina týchto áut podľahla už dávno korózii. Nemecký majiteľ tvrdí, že sa o auto staral, parkoval ho v garáži a v roku 2012 vyvaril všetky hrdzavé časti. Dokonca dostalo nový lak.

Toto auto používal dennodenne až do roku 2016, a to aj na dlhé cesty do Berlína či Brém. Sám označuje Škodu 130 za spoľahlivý stroj, ale už preň nemá využitie a tak sa ho rozhodol predať. Ak by ste po tejto spomienke na socializmus, ktorá bola na linkách celých 14 rokov až do roku 1990, takže sa dožila nežnej revolúcie, zatúžili, pripravte si 9 000 eur. Aspoň to je predstava súčasného vlastníka. Je to naozaj dosť, najmä za auto, ktoré nemá nijakú extra historickú hodnotu ani potenciál a radi ho nemali ani v Mladej Boleslavi, pretože ním len plátali dieru po skrachovaných projektoch. Uvidíme, či sa nájde niekto, koho táto ponuka osloví.