Foto: Tesla
Automobilkám už nestačia peniaze za autá. Zlaté vajce vidia v možnosti účtovať si za upgread softvéru či nové funkcie. Inšpiráciou pre nich sú IT spoločnosti, ale aj Tesla, ktorá takýmto spôsobom „žmýka" peniaze zo zákazníkov už celé roky. Je to priam geniálne, pretože doteraz sa finančný vzťah automobilky a klienta skončil kúpou. Nejaké tie peniaze ešte generoval servis. Digitalizácia a pripojenie áut na internet ale otvárajú celkom nové možnosti, ako zákazníka „nestratiť“ celé roky.
Miliardy vo vrecku?
Taký Stellantis predpokladá, že do roku 2030 bude trh so softvérom v jeho 14 značkách predstavovať 225 miliárd dolárov! Vyzerať to má tak, že auto si síce kúpite, ale množstvo funkcií bude deaktivovaných. A vlastne to tak už aj je. Nehovoríme pritom len o pokročilej navigácii, digitálnom kľúči, hlasovom ovládaní či aplikácii na lokalizáciu ukradnutého auta, kde by to bolo pochopiteľné, ale aj o prvkoch bezpečnosti a komfortu.
Automobilky totiž koketujú napríklad s mesačným alebo ročným predplatným na vyhrievanie sedadiel, rozšírenými funkciami svetiel, riadením všetkých štyroch kolies, ale aj s adaptívnym tempomatom, udržiavaním v jazdnom prúde alebo zväčšením výkonu či dojazdu v elektromobiloch. Je to naozaj kontroverzné, pretože za hardvér ste už zaplatili. Lenže výhrevné telieska v sedadlách, elektromotory natáčajúce svetlá či zadné kolesá alebo radar tempomatu jednoducho nefungujú. Až kým nezaplatíte.
Čítajte viac Automobilky našli novú ‘zlatú baňu‘. Účtovať nám budú za softvér!
Pri umelom obmedzovaní kapacity drahých batérií v drahých elektromobiloch je takýto prístup automobiliek naozaj nevkusný. A zákazníci to aj tak vnímajú. Takže ambície automobiliek zvyšovať svoj zisk takýmto spôsobom môžu tvrdo naraziť. Dokazuje to štúdia americkej spoločnosti Cox Automotive. Tri štvrtiny opýtaných spotrebiteľov uviedli, že nie sú ochotní platiť ročné alebo mesačné predplatné za dodatočné funkcie vo vozidle. Očakávajú skôr, že väčšina funkcií a služieb by mala byť zahrnutá v predajnej cene vopred.
Zákazníci platiť nechcú, už zaplatili
Konkrétne 92 % uviedlo, že vyhrievané a ventilované sedadlá by mali byť súčasťou kúpnej ceny, 89 % uviedlo, že by sa to malo týkať aj štartovania na diaľku. Čo sa týka bezpečnostných prvkov, ohlas bol takmer rovnako jednoznačný – až 89 % motoristov uviedlo, že súčasťou ceny by mal byť asistent udržiavania v jazdnom pruhu a 87 % uviedlo, že v kúpnej cene by malo byť zahrnuté aj automatické núdzové brzdenie. Výnimku sú ochotní spraviť len v prípade Wi-Fi vo vozidle alebo v sledovaní ukradnutých vozidiel.
Zvyšných 25 % opýtaných, ktorí by boli ochotní predsa len platiť za služby, by investovalo najviac do bezpečnostných prvkov ako udržiavania v jazdnom prúde a za núdzové brzdenie, ale nie viac ako 30 či 35 dolárov mesačne, ďalší by boli ochotní platiť za zvýšenie výkonu, krútiaceho momentu, bezdrôtovú aktualizáciu softvéru, ale nie viac ako 25 dolárov mesačne. Len 35 % uviedlo, že by uvažovali nad predĺženým dojazdom ich elektromobilov. Asi 15 dolárov mesačne by boli ochotní investovať do vyhrievania a ventilovania sedadiel.
Čítajte viac VW už vie, ako z vás dostať peniaze po kúpe auta. Chce prenájom softvéru
Nezabúdajme však, že hovoríme iba o 25 % opýtaných. Tých zvyšných takúto prax odmieta. A odmietajú ju aj niektorí experti. „Tento druh potenciálneho zisku vysvetľuje, prečo sú automobilky také zbláznené do softvéru, ale výhody pre spotrebiteľov, ktorí budú musieť zaplatiť dodatočne za veci, ktoré si už vlastne kúpili, sú nejasné, varoval Mike Ramsey, analytik spoločnosti Gartner. „Som skeptický, že niektorý z výrobcov dostane za služby sumy, o ktorých hovorí. „Ak sa pokúsia vyžmýkať z ľudí dodatočne peniaze kvôli vyhrievaným sedadlám, pravdepodobne to nedopadne dobre," dodal.
Je to aj etický problém
Protestujú aj spotrebteľské organizácie Takúto prax nepovažujú za korektnú. „Budeme potrebovať jasné pravidlá týkajúce sa bezpečnosti a spravodlivého zaobchádzania so spotrebiteľmi, aby sme sa ubezpečili, že budú mať zo zmien úžitok,“ hovorí William Wallace, manažér bezpečnostnej politiky Consumer Reports. Model predplatného by sa mohol stať podľa neho časom neúmerne drahý, čím by zákazníci prestali používať niektoré bezpečnostné funkcie. Zároveň by to otvorilo priestor nelegálnym úpravám softvéru a ešte by hrozil zmätok pri opätovnom predaji vozidiel, ak by predajcovia nedokázali deklarovať, ktoré funkcie sú trvalé a za ktoré bude budúci majiteľ musieť platiť.
Wallace tvrdí, že bezpečnosť nie je to isté ako platba za hudobné a navigačné aplikácie. „Spoločnostiam by nemalo byť dovolené deaktivovať bezpečnostné systémy – a to ani z dôvodu uplynutia platnosti predplatného,“ tvrdí. Namiesto toho by tieto systémy mali byť podľa CR dodávané štandardne ako celok. Myslí tým najmä núdzové brzdenie s detekciou chodcov, varovanie pred kolíziou či monitorovanie slepého uhla zrkadiel. „Ak by to tak nebolo, mohla by sa z vášho auta stať veľmi ľahko kreditná karta,“ hovorí Tien Tzuo, riaditeľ spoločnosti Zuora, ktorá pomáha iným firmám vytvárať predplatiteľské programy.
Uvidíme, ako na prieskum automobilky zareagujú. Iste ich to od spoplatnenia služieb neodradí. Ale vynechať by mohli z tohto systému dodatočných platieb aspoň prvky, ktoré súvisia s bezpečnosťou, alebo prvky, pri ktorých už zákazníkovi predali hardvér. Napríklad svetlá Matrix LED, tak prečo by nemali fungovať v plnom režime? To isté sa týka Polestaru, kde už zákazník zaplatil za elektromotory schopné generovať vyšší výkon. Alebo najnovšie za natáčania zadných kolies v elektrickom Mercedese-Benze EQS, ktoré funguje bez príplatku len čiastočne.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda