Skupina inžinierov z Toyota Engineering Society (TES) začala v roku 2017 v rámci voľného času zostrojovať inteligentného robota. Dali si za cieľ vytvoriť humanoidného robota ovládaného umelou inteligenciou, ktorý bude vedieť hrať basketbal.
Inšpiroval ich populárny komiks odohrávajúci sa v basketbalovom prostredí Slam dunk a slová jeho hlavného hrdinu: „Bude stačiť 20 000 tréningových hodov?" Inžinieri v tíme Toyota Engineering Society si položili podobnú otázku: „Nebolo by skvelé, keby sme vyvinuli robota, ktorý by pomocou umelej inteligencie vypočítal vzdialenosť ku košu tak, aby vždy trafil trojku?" Takto vznikol prvý robot CUE, vyzerajúci tak trochu strašidelne – pôsobil ako veľký čierny kyklop bez tváre. Ale napriek tomu zaujal. A to dokonca tak, že v súčasnosti už existuje v piatej generácii.
A zaujal dokonca aj vedenie automobilky, ktoré v ňom vytušilo možnosť, ako efektívne rozvíjať pokročilé senzory, aktuátory a hlavne umelú inteligenciu, neskôr využiteľné nielen v robotoch, ale aj v autonómnych autách. Robot, ktorý vznikol ako hobby inžinierov sa aktuálne stal oficiálnym a zároveň jedným z ťažiskových projektov v rámci vývoja robotiky a umelej inteligencie v Toyote. Ako sa postupne zdokonaľoval?
Prvý robot dokázal trafiť loptu do koša zo vzdialenosti 4 metrov. Jeho nohy boli pripevnené k plošine a na použitie merania vzdialenosti k cieľu bol použitý laserový senzor. Robot meral 190 cm (bez platformy, na ktorej stál) a vážil 75 kg. Vedenie basketbalového klubu Alvark Tokio ho neváhalo prijať do tímu a pridelilo mu dres s číslom 70. Vďaka tomu sa CUE stal prvým robotom registrovaným ako profesionálny basketbalista.
Aj CUE2 sa stal hráčom Alvark Tokio, bol nasadený ako číslo 92. Debutoval proti družstvu Kyoto Hannaryz 24. novembra 2018. Bol vysoký 204 cm a vážil 56 kg. Zo vzdialenosti 7 metrov robil presné trojbodové hody, lopty posielal do koša plynulým pohybom aj s pokrčenými kolenami. Stál na dvoch nohách bez podstavca – ten nahradili chodidlá fungujúce nezávisle od seba. Vzdialenosť ku košu merali senzory umiestnené v jeho hrudi.
Jeho nástupca CUE3 prvýkrát ukázal svoje schopnosti 10. apríla 2019 v zápase proti Sun Rockers Shibuya v drese s číslom 93. Nielenže trafil kôš zo vzdialenosti 12 metrov, ale vytvoril aj Guinessov rekord v počte trestných hodov na kôš hodených humanoidným robotom. Trafil po sebe 2020 krát, potom pokus prerušili. Ľudský rekord je 5 221 úspešných šestiek a bol dosiahnutý v roku 1996. V tom istom roku, 16. novembra 2019, previedol svoje schopnosti na ihrisku robot ďalšej generácie CUE4, ktorý sa pohyboval autonómne a nezávisle si vedel zobrať loptu.
Aktuálne je na svete CUE5, ktorý predstavuje reálnu revolúciu. Vie totiž nielen hádzať, ale aj driblovať. A to pre robota rozhodne nie je jednoduché. „Podarilo sa nám eliminovať zbytočný pohyb, čím sme znížili spotrebu energie aj vibrácie pri pohybe robota. Do chodidiel sme nainštalovali aj kamery, čím sa značne zvýšili jeho možnosti pozorovať loptu a okolie. Nový systém monitoruje vzdialenosť ruky od lopty a jej presnú polohu,“ vysvetlil Takayoshi Tsujimoto, inžinier Toyoty zodpovedný za riadiace systémy robota.
„My ľudia tomu počas driblovania alebo sledovania hry nevenujeme pozornosť, ale každý odraz lopty sa mierne líši od ostatných v dôsledku tlaku vzduchu v lopte a podmienok na ihrisku. Ľudia sa môžu nevedomky prispôsobovať situácii, ale roboti túto schopnosť nemajú. Preto sme CUE naprogramovali tak, aby sa naučil presne čítať polohu lopty pri každom odraze a rozhodoval o tom, ako pohne rukou. Vďaka tomu získal flexibilitu pri riešení každého odrazu lopty. Hoci momentálne používa ľavú ruku, teoreticky by mohol driblovať aj pravou rukou,“ doplnil Tsujimoto.