Foto: Škoda-Auto
Začiatkom sedemdesiatych rokov schádzala z liniek mladoboleslavskej automobilky vo veľkom Škoda 100, teda modernizovaná tisícka. A tá nemierila len k domácim zákazníkom ale aj na západ. Export áut bol totiž dôležitým zdrojom devíz pre socialistický režim. Lenže podmienky schvaľovania áut sa na západ od československých hraníc postupne sprísňovali. Aj v oblasti bezpečnosti. Škoda jednoducho nemal na výber. Ak chcela exportovať, musela overiť bezpečnosť crashtestom podľa novej normy EHK 12. Úlohy sa ujal vtedajší Ústav pre výskum motorových vozidiel (ÚVMV) v Prahe, ktorý spolupracoval s viacerými automobilkami. V júni 1972 tak išla po prvýkrát proti stene práve Škoda 100. Test sa odohral na ruzyňskom letisku.
Začiatky s parnou raketou
„Zvyšky vyasfaltovanej testovacej dráhy je do dnešných dní vidieť na mapách, prípadne si ich môžete prehliadnuť pri prechádzke na Vyhliadkový val Hostivice, ktorý slúži na pozorovanie letiska,“ hovorí Rudolf Tesárek, koordinátor nárazového laboratória Škody. Okrem asfaltovej plochy a betónovej bariéry, ktorá už na tomto mieste nie je, bolo pre crashtest potrebné pripraviť aj samotné testovacie zariadenie. „Testovaciu dráhu a všetko potrebné vybavenie si pracovníci ÚVMV vybudovali a postavili prakticky sami,“ hovorí Tesárek. Sami si navrhli a vyskúšali parnú raketu, ktorá slúžila na rozbehnutie auta na požadovanú rýchlosť. Čosi ako katapult.
Foto: Škoda-Auto
Základnými provizórnymi prostriedkami pre skúšku boli tiež cisterna s vodou a dieslová elektrocentrála. Nádrž rakety bola najskôr naplnená vodou, ktorá sa pomocou elektrických špirál premenila na paru. Po dosiahnutí požadovaného tlaku prišlo k mechanickému otvoreniu trysky rakety a para, za mohutného zvukového sprievodu, vystrelila raketu vpred. Vozidlo teda naberalo rýchlosť tlačením zozadu. Celá zostava bola vedená koľajnicou, ktorá končila približne päť metrov pred betónovou stenou. Na jej konci nabehla parná raketa do klinovej brzdy, ktorá ju zastavila. Vpred pokračovalo už len auto.
Čítajte viac Škoda otvorila nové nárazové laboratórium. Zvládne aj elektromobily
Keďže v chladných obdobiach zariadenie v dôsledku strát vykazovalo odchýlky, museli experti ÚVMV raketu vybaviť izoláciou a opláštením. Takto vznikla verzia HRB-02 (z českého výrazu „Horkovodní Raketa skupiny Bezpečnosti ÚVMV“). Okrem tohto označenia niesla ešte jeden zaujímavý nápis, a to FODRŠAMARUPUSOPR. Týmto názvom si pracovníci ÚVMV zabezpečili „nesmrteľnosť“. Nápis bol totiž vytvorený z prvých dvoch písmen ich priezvisk. Volali sa FOgl, DRmota, ŠAtochin, MAjetič, RUblič, PUčálka, SOuček a PRažák.
S vodičom za volantom!
„Dnes máme bohužiaľ len repliku rakety, pretože tá pôvodná bola počas neskoršieho sťahovania pracoviska bezpečnosti odcudzená,“ hovorí Tesárek. Prvým vozidlom, ktoré v máji roku 1972 prešlo homologačnou skúškou, bola práve žltá Škoda 100. Auto muselo proti pevnej prekážke zamieriť rýchlosťou 48,3 km/h s toleranciou približne plus päť kilometrov za hodinu. Všetko však muselo začať výpočtami. Základnými parametrami boli hmotnosť vozidla, množstvo vody a tlak pary. Pred samotným testom sa ešte vykonalo niekoľko skúšobných rozjazdov v opačnom smere testovacej dráhy. To preto, aby nedošlo k zničeniu auta. Navyše, vo vozidle pri týchto skúškach sedel šofér, ktorý ho na konci dráhy zabrzdil.
Foto: Škoda-Auto
Pri prvom teste boli prítomní francúzski inšpektori z organizácie UTAC (dnes UTAC Ceram). Pracovníci ÚVMV deň pred ich príjazdom vykonali jeden test na nečisto s použitým vozidlom a na druhý deň po celonočnej príprave prebehol za prítomnosti Francúzov ostrý crashtest. Jeho priebeh snímala rýchla kamera, samozrejme na klasický kinofilm. Jeho spracovanie trvalo aj tri týždne. Takže na výsledky si museli experti počkať. Sledoval sa najmä pohyb volantovej tyče, ktorá by pri náraze mohla ohroziť vodiča. Škoda 100 napokon test zvládla a mohla zamieriť k zákazníkom do Francúzska. Úspech to bol aj pre ÚMVM, na ktorý sa obrátili aj ďalšie socialistické automobilky. Odvtedy sa toho ale veľa zmenilo.
Čítajte viac ANCAP: Staré alebo nové? Po tomto crashteste je všetko jasné. Ak chcete prežiť
Dnešné crashové laboratórium Škody má dráhu dlhú 200 metrov a obsahuje dve takzvané meracie stanice. Skúšobňa je schopná zvládnuť dva testy denne. Okrem všetkých vývojových crash testov je skúšobňa vďaka spolupráci s firmou TÜV SÜD Czech schopná naďalej vykonávať homologačné skúšky, ktorými sa celá päťdesiatročná história vlastne začala. Momentálne najnáročnejším testom je zrážka dvoch proti sebe idúcich vozidiel rýchlosťou 50 km/h. Skúšobňa je pripravená na zrýchlenie dvoch osobných vozidiel proti sebe na rýchlosť až 65 km/h, prípadne jedného vozidla až na rýchlosť 120 km/h.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda