
História fabriky Fiatu v turínskej štvrti Lingotto siaha až do roku 1923. Vo svojej dobe to bola revolučná stavba a Fiat bol najväčšou automobilkou sveta. Na najnižšom podlaží vstupovali do budovy suroviny a na celkom piatich poschodiach sa z nich stávali autá. Finále prebehlo v podobe testu na strešnom autodróme s klopenými zákrutami. Budova od mladého architekta Ciacoma Matté-Triccana zaujala aj slávneho Le Corbusiera, ktorý ju označil za „jednu z najpôsobivejších priemyselných pamiatok“. Slávna továreň aj ovál slúžili až do roku 1982, teda neuveriteľných 59 rokov. Za ten čas tu vzniklo 80 rôznych modelov.

V roku 1989 budovu opäť otvorili. No pod rukami architekta Renza Paiana sa premenila na vzrušujúci verejný priestor s koncertnými sálami, divadlom, kongresovým centrom, hotelom, obchodnými pasážami a tiež na sídlo Polytechnickej univerzity v Turíne. Našťastie, prestavba nikdy nezasiahla samotný testovací okruh na streche. Ten stavbe ostal, i keď okúsiť ho mohli len vyvolení. To sa ale zmenilo po tom, čo sa opäť o budovu začal zaujímať Fiat. Na piatom poschodí vybudoval nielen múzeum venované Fiatu 500, Casa 500, ale aj kaviareň FiatCafe500, najväčšiu strešnú záhradu a najnovšie otvoril zrekonštruovaný polygón La Pista 500.
