Foto: Pavol Galko
Prvý dojem je skvelý. Ideme štyria a do obrovského kufra sme sa s rezervou zmestili aj s technikou. Hneď na úvod chceme prejsť čo najviac kilometrov – smer Budapešť potom Segedín a Arad v Rumunsku. V Maďarsku potrebujete diaľničnú známku, ale nemusíte sa plašiť. Stačí si ju kúpiť do polnoci. Maďarská diaľnica M43 sa za hranicou plynulo napája na rumunskú A1. Rumunsko zatiaľ nie je v Šengene, ale premávka na hranici bola napriek tomu plynulá. Na vstup do krajiny stačí občiansky preukaz. V Rumunsku je v povinnej výbave hasiaci prístroj. Vraj sa to až tak nekontroluje, ale zoberte si ho radšej zo Slovenska. My sme si, taký najmenší, kúpili hneď na prvej pumpe za hranicou. Stál cca 15 €.
Foto: Pavol Galko
Okrem toho budete potrebovať aj diaľničnú známku. Tak ako u nás je elektronická, vyjde vás 3 € na 7 dní za osobné auto do 3,5t, a platí nie len na diaľnici, ale aj na okresných cestách. Takmer celé Maďarsko sme prešli na LPG (presne 420km). LPG je v Rumunsku lacnejšie ako v Maďarsku 0,85 € vs 1,05 €. A tak sme prešli ku najbližšej pumpe na benzín. Hlavica na LPG je taká istá ako u nás. Len pri tankovaní musíte držať zatlačený gombík na stojane po celý čas, ako tankujete. Sme sa niečo nové naučili… Spali sme už v Rumunsku asi 150km za hranicou v malom mestečku Faget v príjemnom jednoduchom hoteli. Cena bola 28 € za dvojposteľovú izbu. Večera pre jedného , kurací steak na grile, príloha, šalát) a pivo vyšla na 8 €. Zatiaľ sme išli hlavne po diaľnici, ale čoskoro to začne byť oveľa zaujímavejšie. Presúvame sa totiž do hôr.
Priesmyk Transfăgărășan vás očarí
Horský priesmyk Transfăgărășan (čítaj Transfagarašan), oficiálne cesta 7C, je úžasný. Nie nadarmo sa radí medzi najkrajšie cesty sveta. Nachádza sa medzi najväčšími rumunskými vrchmi Moldovenou a Negoiou a mne doslova vyrazil dych. A to napriek tomu, že sme ho prešli „len“ po rampu, ktorá je asi 2,6km pod vrcholom. Cesta je totiž oficiálne zavretá od 31.10. do 1. júla kvôli snehu a hrozbe lavín. Nevadí, aj táto časť bola nádherná. A hlavne dlhá a stále zákruty, doprava a doľava a znovu. Ak si môžete vybrať, sadnite si radšej dopredu… Išli sme z juhu od mesta Curtea de Argeş. Na 75 kilometroch sme zo 415 metrov nad morom vystúpali do výšky 1 543 metrov. Celkovo má cesta okolo 100 kilometrov a vytiahne vás až do výšky 2 134 metrov. Povrch cesty je obstojný. Neboli na nej žiadne veľké diery, ale nízkoprofilové pneumatiky by sme si nevybrali. Koncom mája tam nikto nebol a tak sa dalo ísť aj trochu svižnejšie.
Foto: Pavol Galko
Cez letnú sezónu je však cesta plná turistov na karavanoch, motorkách, či bicykloch. Cena za ubytovanie je tu ako nadmorská výška tiež vyššia. Za izbu pre dvoch v horskom hoteli pod vrcholom s raňajkami dáte cca 60€ (a to bolo mimo sezónu). Osobne by som tu nestanoval, v okolí je totiž veľa medveďov. Transfăgărășan nechal postaviť Nicolae Ceaușescu v rokoch 1970 až 1974. Hovorí sa, že po obsadení Československa Rusmi mal obavy, že by sa to mohlo stať aj im. A v prípade invázie potreboval cestu cez pohorie Făgăraș – súčasť Transylvánskych Álp na rýchlejší presun armády.
Foto: Pavol Galko
Ráno sme si privstali, aby sme na Transfăgărășane stihli na rozlúčku východ slnka spoza hrebeňa. Stálo to zato. Z Transfăgărășanu sme išli tou istou cestou aj späť. Zastavili sme sa pri priehrade (Lacul) Vidraru. Postavili ju v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a v tom čase to bolo deviate najväčšie vodné dielo na svete. Hrádza je vysoká 166 metrov, oblúk priehrady po ktorej sa jazdí je dlhý 305 metrov, vodná plocha má v najdlhšom mieste skoro 14 kilometrov, najširšie miesto má vyše 2 km, najhlbšie miesto v priehrade 155 metrov a obvod priehrady je 28 kilometrov. Súčasťou je vodná elektráreň, ktorá však nie je priamo v nej, ale v jednom z okolitých vrchov 104 metrov pod úrovňou zeme. Celá oblasť Transfăgărășanu je dych berúca. Ostal by som, ale plán cesty je neúprosný.
Foto: Pavol Galko
Bukurešť plná „raritiek“
Vyrážame ďalej a presúvame sa z hôr do Bukurešti. Po ceste sme nemohli obísť mestečko Mioveni, kde sa vyrába Dacia Jogger. Do fabriky sa bez pozvania samozrejme ísť nedá, a tak sme si aspoň dali v centre obed. Do Bukurešti, označovanej tiež ako Paríž Východu, prichádzame so zapadajúcim slnkom. Ceaușescu dal veľkú časť centra mesta zbúrať a tak sa krásne historické pamiatky striedajú s typickým socialistickým realizmom. Napodiv to na mňa nepôsobí až tak rušivo, ale je vidieť, že mnohé budovy pamätajú lepšie časy a potrebovali by zrekonštruovať. Nočný život je rovnaký ako v každom veľkom meste. My sme samozrejme vybehli na jedno chladené na vychýrenú ulicu Calea Victoriei. Tu sa ukazuje miestna mládež. Zaujali hlavne autá, bol som prekvapený koľko „raritiek „som tu videl.
Foto: Pavol Galko
Prehliadku Bukurešti sme, ako správni autíčkári, absolvovali na nádhernej červenej Dacii 1300 z roku 1977. Požičali sme si ju od pána Şerbana Mihail Cornaciu z www.redpatrol.ro. Serban je aj členom rumunského veterán klubu Dacia. Bola to dobrá voľba. Je to megaštýlové a dozvedeli sme sa aj mnoho informácií hneď z prvej ruky. Keď budete mat príležitosť, jednoznačne odporúčam využiť ich služby. Najväčšou a najmonumentálnejšou dominantou hlavného mesta Rumunska je bez debaty Parlament, bývalý Ceaușescu-ov palác. Čítal som, že je veľký. Ale z tohto mi vypadli zuby. Je to druhá najväčšia administratívna budova na svete. Tou prvou je Pentagon. Začali ju stavať v roku 1984 a dokončili v roku 1989. Krátko na to ako ju odovzdali, Ceaușesca popravili.
Foto: Pavol Galko
Budova má na dĺžku 240 metrov, na šírku 270 metrov a má 21 krídel. Využiteľný priestor vo vnútri je 330 000 m² a je v nej 1 100 miestností, z ktorých niektoré majú až 20 metrov vysoké stropy. Má 12 poschodí a v podzemí je ich ďalších osem. Teraz v nej sídli parlament a takisto sú tam niektoré úrady, agentúry a konferenčné miestnosti, ale aj tak je vraj až 40% z tejto obrovskej budovy stále nevyužívaných. Ceaușescu bol veľký priaznivec Francúzska. Dal vytvoriť bulvár zakončený veľkou fontánou, na ktorý je výhľad priamo z budovy parlamentu. Ako predloha slúžila, ako inak, parížska Champs-Élysées. Po ľavej ruke od parlamentu je Elenin palác, ktorý dal postaviť Ceaușescu svojej manželke.
Foto: Pavol Galko
Pri návšteve Bukurešti netreba obísť ani Námestie revolúcie, symbol vrcholu a pádu Nicolaeja Ceaușescu, na ktorom odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvu do Československa. Tu mal aj svoj posledný prejav v decembri 1989. Čo nasledovalo už vieme.Ďalším monumentom, pripomínajúcim Paríž je Víťazný oblúk. Nie je to však spomienka na niekdajšieho diktátora. Jeho prvá verzia z dreva bola postavená už v roku 1878 po tom, čo Rumunsko získalo svoju nezávislosť. Definitívnu podobu dostal v roku 1936, a je to pocta vojakom padlým v 1. svetovej vojne. Bukurešť je pekné mesto a rozhodne stojí aspoň za jednodňovú návštevu. My podvečer znovu sadáme do auta a vyrážame na posledný 200 kilometrový diaľničný úsek na pobrežie Čierneho mora.
A opäť pri Dunaji
Pri Dunaji v Bratislave sme začali a pri Dunaji aj končíme. Po vyše 1 600 kilometroch uzatvárame našu púť symbolicky pri delte tohto európskeho veľtoku na mieste, kde sa vlieva do Čierneho mora. Je to umelý kanál, vďaka ktorému je v meste Konstanca najväčší prístav v Čiernom mori. Symbolom mesta Konstanca ja kasíno, postavené v roku 1910 v secesnom štýle. Počas svojej najväčšej slávy sa tu stretávala bohatá a vplyvná smotánka z celého sveta. Kasíno bolo od roku 2000 opustené a chátralo. V roku 2021 sa začalo s jeho opravou.
Foto: Pavol Galko
Definitívnu bodku za Road tripom do Rumunska s Daciou Jogger dávame v najvychýrenejšom rumunskom letovisku Mamaia. Je to polostrov dlhý deväť kilometrov a široký 300 metrov. Z jednej strany ho obmýva more a z druhej jazero Siut Griol. Na sezónu sa tu v čase našej návštevy ešte len pripravovali. Ale z toho, čo som videl, to tu vyzerá na poriadnu deväť kilometrovú nonstop žúrku pozdĺž celej pláže.
Čo na to Jogger?
Dacia Jogger Comfort TCe 100k LPG sa predviedla na našej ceste v tom najlepšom svetle. Benzínový preplňovaný 3-valec 1,0 TCe pracoval výborne. Na diaľnici sa netrápil, len občas v dlhšom stúpaní bolo treba zaradiť päťku. Motor totiž vládze aj s plným autom, pokiaľ má aspoň 2 000 otáčok. A to nie len na diaľnici, ale aj hore Transfăgărășanom. Motoru veľmi pomáha aj dobre odstupňovaná prevodovka. Prevodové stupne sú kratšie a motoru to sedí. Celkovo sme cestou tam najazdili 1 628 kilometrov (z toho 1564 km na LPG), trvalo nám to päť dní a päťkrát sme tankovali. Na diaľnici si Jogger „potiahol“ 9,9 litra LPG na 100km a v kopcoch 10 litrov. Výsledná spotreba bola 10,7 litra na 100km, na čom má nemalý podiel hlavne jazda v Bukureštianskych zápchach so zapnutou klimatizáciou a krátke prejazdy hore dolu pri natáčaní a fotení.
Foto: Pavol Galko
Zásadnou cestovateľskou nevýhodou LPG verzie Joggeru je, že nemá rezervné koleso, keďže pod podlahou je nádrž na plyn. Nedá sa ani doobjednať. Pred dlhou cestou na neznámych cestách s tým treba počítať dopredu a zobrať si aspoň dojazdové koleso a náradie. Alebo môžete ísť ako my, a dúfať, že sa nič nestane. My sme mali šťastie. Batožinový priestor je obrovský, 5-miestne prevedenie ponúka 708 litrov! Keď si sklopíte druhý rad sedadiel, a dáte si tam matrac, môžete cestou vo dvojici plnohodnotne kempovať.
Pri dlhých cestách je dôležité, aby sa Vám dobre sedelo. Vystriedali sme sa vpredu aj vzadu. Zhodli sme sa, že sedadlá vpredu sú dobre tvarované a vhodnú polohu tela výborne podporujú hlavové opierky. Tiež sa dá nájsť ideálny posed za volantom. Niekomu môže chýbať bedrová opierka, nám nechýbala. Zadné sedačky sú skôr „stoličkoidné“ s vyšším posedom a to nemusí vyhovovať každému. Dodo si posťažoval, že pri svojej výške cez 190 cm nemá zozadu dobrý výhľad cez predné sklo a to mu vadí. Mne, naopak, tieto sedačky úplne sadli. Vyhovovala mi dĺžka sedáku aj sklon operadla. Vnútorný hluk v aute bol štandardný a nerušil ani pri vyšších rýchlostiach na diaľnici.
Do Rumunska som išiel s istými predsudkami, ktoré nemali žiadny reálny základ. A ako vždy, opäť sa ukázalo, že aj tam je tráva zelená a nebo modré. Ľudia boli milí a aj počas prechádzky nočnými ulicami Bukurešti sme sa cítili bezpečne, takže netreba mať obavy. To, že Rumunsko stále nie je vyhľadávanou turistickou destináciou je skôr výhoda. Ceny v reštauráciách a za ubytovanie sú výrazne nižšie ako u nás, v hlavnom meste a v letovisku porovnateľné. Ja dávam palec hore. A minimálne na Transfăgărășan sa určite ešte vrátim.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda