TransPod počas predstavenia svojho FluxJetu informoval, že už začal s predbežnou výstavbou potrubia, ktoré vás „katapultuje“ z Calgary do Edmontonu za 45 minút. Autom by vám to v slabej premávke trvalo približne tri hodinky.
FluxJet je v skutočnosti ďalší pokročilý systém na spôsob maglevu, teda magnetického levitačného vlaku. Vďaka technologickým inováciám v bezkontaktnom prenose energie a novému pohonu, ktorý stojí na technológii nazvanej spoločnosťou „veillance“ sa kapsula môže v uzavretom potrubí pohybovať rýchlosťou až 1 200 km/h, čím de facto prekonáva aj prúdové lietadlá.
Spoločnosť prezradila len málo o svojich „prevratných inováciách“, technológia „veillance“ podľa nej súvisí s vizuálnym polohovacím systémom, ktorý skenuje trubicu dopredu a optimalizuje polohu modulu v nej na základe získaných dát. Každá 25 metrov dlhá kapsula je určená až pre 54 pasažierov alebo časť priestoru môže byť vyhradená pre náklad a bude mať štyri magnetické „levitačné motory“ na závesných ramenách.
TransPod taktiež informoval, že v USA získal od investorov na svoj projekt 550 miliónov dolárov. Odhadované náklady sú približne 18 miliárd dolárov. Po dobudovaní trate medzi Calgary a Edmontonom sa skráti cesta na približne 45 minút z už spomínaných troch hodín autom, pričom lístok by mal stáť približne 75 dolárov, čo je cca polovica ceny letenky. Jej sprevádzkovanie by malo pomôcť znížiť na tejto trase emisie CO2 o 636 000 ton ročne.
Čítajte viac Číňania uviedli do prevádzky ‘lietajúci‘ vlakVzniklo už niekoľko pokusov o vytvorenie magnetickej levitačnej rýchlodráhy (Hyperlooop, Hyperloop TT, Hyperloop One, ET3, HyperPort), žiadny však nebol dotiahnutý do konca. Dôvodov je niekoľko. Predovšetkým vybudovať systém, zložený zo stoviek kilometrov vákuových trubíc, je extrémne finančne aj technologicky náročné, rovnako ako sprevádzkovanie systému na odsávanie vzduchu. Už minimálna prasklina, seizmická aktivita alebo teroristický čin by spôsobili ich deštrukciu. Veľkou technickou výzvou je tiež udržanie kapsúl v dokonale priamom smere, pretože už milimetrová odchýlka pri rýchlostiach cez 1000 km/h by mohla spôsobiť katastrofu.
Uvidíme, ako sa s nimi spoločnosť TransPod dokáže vyrovnať a či bude Kanada, ktorá doteraz nerealizovala ani jediný projekt klasického rýchlovlaku, skutočne ochotná podieľať sa na budovaní tohto experimentálneho systému.