Čipová kríza vznikla krátko po začiatku celosvetovej pandémie koronavírusu. A vinu na nej majú aj samotné automobilky, ktoré v zložitom období neodhadli správne vývoj. Automobiloví producenti a ich dodávatelia reagovali na pokles odbytu výrazným znížením zásob polovodičov a objednávok. A hoci sa dopyt po vozidlách v prvej polovici roka 2020 zotavil rýchlejšie, ako sa očakávalo, výrobcovia čipov medzitým prerozdelili svoje kapacity k výrobcom počítačov a digitálnych zariadení. Po tých bol totiž dopyt v čase lockdownov rekordný.
Výsledkom bolo, že pre automobilový priemysel, závislý od polovodičov, neostal dostatok čipov. Bilancia je vskutku dramatická. Skoro dva roky po prvých signáloch je výroba áut ešte stále hlboko pod úrovňou z roku 2019. Analytici tvrdia, že z dôvodu čipovej krízy nevzniklo viac ako 18 miliónov vozidiel, ktoré by za normálnych okolností brázdili cesty na celom svete. Najhoršia situácia však bola jednoznačne v Európe, kde produkcia áut v roku 2021 klesla na bezprecedentné minimum – 13 miliónov vozidiel.
Čítajte viac Volkswagen: Čipová kríza neskončí ani v roku 2023
A keď sa už zdalo, že za rohom je oživenie výroby, prišli problémy v dodávateľskom reťazci, spôsobené lockdownami v regióne Šanghaja a ruskou inváziou na Ukrajine. Európa na to doplatila opäť najviac, pretože výroba väčšiny automobilových čipov závisí podľa Allianzu od dobre zavedených technológií. Na rozdiel od výpočtových alebo pamäťových čipov v smartfónoch a počítačoch, ktoré využívajú najmodernejšie čipy, vznikajúce iba na Taiwane a v Južnej Kórei, automobilové čipy pochádzajú zo zavedených „uzlov“, ktoré vznikli už na prelome milénií.
Čítajte viac Zachráni Bosch automobilky? Do čipov 'vrazí' 2,9 miliardy eur!
A koľko vlastne stál európsku ekonomiku prepad spôsobený nedostatkom čipov? Allianz meral stratu výroby porovnaním produkcie v rokoch 2021 a 2022 s úrovňami z roku 2019. Kalkulácie ukazujú, že v roku 2021 sa „stratilo“ viac ako 50 miliárd eur, čo je zhruba 0,4 % HDP regiónu. Za predpokladu, že európska produkcia v roku 2022 klesne o ďalšie percento, dôjde k strate ďalších 47 miliárd eur. Najväčšiu stratu pritom utrpelo Nemecko, keďže jeho automobilový sektor predstavuje celkovo väčší podiel pridanej hodnoty.
Čítajte viac Čipová kríza je len ‘prechádzka ružovou záhradou‘. Varuje šéf Stellantisu
Z dlhodobého hľadiska zostanú európske dodávateľské reťazce ohrozené tým, ako rapídne sa zvyšuje počet polovodičov v autách. Ten narástol za ostatnú dekádu na dvojnásobok v každom vozidle. A ďalší rast sa očakáva z dôvodu väčšej prepojenosti áut (wi-fi, bluetooth…), rastu funkcií autonómneho riadenia a príchodu elektromobilov, ktoré samy osebe potrebujú dvakrát toľko polovodičov ako autá so spaľovacími motormi. Európa, ktorá tlačí na elektrifikáciu, by preto potrebovala polovodičovú „autonómiu“. Jednoducho, mať výrobu čipov vo vlastnej réžii.
To je však podľa Allianzu fikciou, a tak vidí východisko aspoň v cielenej podpore. Podpora by sa mala zamerať na segmenty, v ktorých je Európa nielen veľkým producentom, ale zároveň aj konečným spotrebiteľom, teda na automobilový priemysel a nie na spotrebnú elektroniku. Európa je domovom troch najväčších svetových spoločností, ktoré majú mix outsourcovanej (ázijskej) a vlastnej, väčšinou európskej výroby. Politici by preto mali nakloniť váhu stimulov správnym smerom.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda