Chýbajúce čipy majú na svedomí 18 miliónov áut . Už mali jazdiť na cestách

Automobilový sektor bol nepochybne najväčšou obeťou čipovej krízy. Kvôli nej sa nevyrobilo na celom svete asi 18 miliónov áut, ktoré už mali jazdiť po cestách. A najviac zasiahnutá bola Európa.

, 23.09.2022 12:00
Nissan Qashqai - výroba Sunderland 2021 Foto:
Nedostatok polovodičov zbrzdil výrobné linky európskych automobiliek. Tie sú totiž závislé od ázijskej produkcie čipov.
debata (1)

Čipová kríza vznikla krátko po začiatku celosvetovej pandémie koronavírusu. A vinu na nej majú aj samotné automobilky, ktoré v zložitom období neodhadli správne vývoj. Automobiloví producenti a ich dodávatelia reagovali na pokles odbytu výrazným znížením zásob polovodičov a objednávok. A hoci sa dopyt po vozidlách v prvej polovici roka 2020 zotavil rýchlejšie, ako sa očakávalo, výrobcovia čipov medzitým prerozdelili svoje kapacity k výrobcom počítačov a digitálnych zariadení. Po tých bol totiž dopyt v čase lockdownov rekordný.

Výsledkom bolo, že pre automobilový priemysel, závislý od polovodičov, neostal dostatok čipov. Bilancia je vskutku dramatická. Skoro dva roky po prvých signáloch je výroba áut ešte stále hlboko pod úrovňou z roku 2019. Analytici tvrdia, že z dôvodu čipovej krízy nevzniklo viac ako 18 miliónov vozidiel, ktoré by za normálnych okolností brázdili cesty na celom svete. Najhoršia situácia však bola jednoznačne v Európe, kde produkcia áut v roku 2021 klesla na bezprecedentné minimum – 13 miliónov vozidiel.

chip Čítajte viac Volkswagen: Čipová kríza neskončí ani v roku 2023

A keď sa už zdalo, že za rohom je oživenie výroby, prišli problémy v dodávateľskom reťazci, spôsobené lockdownami v regióne Šanghaja a ruskou inváziou na Ukrajine. Európa na to doplatila opäť najviac, pretože výroba väčšiny automobilových čipov závisí podľa Allianzu od dobre zavedených technológií. Na rozdiel od výpočtových alebo pamäťových čipov v smartfónoch a počítačoch, ktoré využívajú najmodernejšie čipy, vznikajúce iba na Taiwane a v Južnej Kórei, automobilové čipy pochádzajú zo zavedených „uzlov“, ktoré vznikli už na prelome milénií.

polovodiče Čítajte viac Zachráni Bosch automobilky? Do čipov 'vrazí' 2,9 miliardy eur!

A koľko vlastne stál európsku ekonomiku prepad spôsobený nedostatkom čipov? Allianz meral stratu výroby porovnaním produkcie v rokoch 2021 a 2022 s úrovňami z roku 2019. Kalkulácie ukazujú, že v roku 2021 sa „stratilo“ viac ako 50 miliárd eur, čo je zhruba 0,4 % HDP regiónu. Za predpokladu, že európska produkcia v roku 2022 klesne o ďalšie percento, dôjde k strate ďalších 47 miliárd eur. Najväčšiu stratu pritom utrpelo Nemecko, keďže jeho automobilový sektor predstavuje celkovo väčší podiel pridanej hodnoty.

Carlos Tavares Čítajte viac Čipová kríza je len ‘prechádzka ružovou záhradou‘. Varuje šéf Stellantisu

Z dlhodobého hľadiska zostanú európske dodávateľské reťazce ohrozené tým, ako rapídne sa zvyšuje počet polovodičov v autách. Ten narástol za ostatnú dekádu na dvojnásobok v každom vozidle. A ďalší rast sa očakáva z dôvodu väčšej prepojenosti áut (wi-fi, bluetooth…), rastu funkcií autonómneho riadenia a príchodu elektromobilov, ktoré samy osebe potrebujú dvakrát toľko polovodičov ako autá so spaľovacími motormi. Európa, ktorá tlačí na elektrifikáciu, by preto potrebovala polovodičovú „autonómiu“. Jednoducho, mať výrobu čipov vo vlastnej réžii.

To je však podľa Allianzu fikciou, a tak vidí východisko aspoň v cielenej podpore. Podpora by sa mala zamerať na segmenty, v ktorých je Európa nielen veľkým producentom, ale zároveň aj konečným spotrebiteľom, teda na automobilový priemysel a nie na spotrebnú elektroniku. Európa je domovom troch najväčších svetových spoločností, ktoré majú mix outsourcovanej (ázijskej) a vlastnej, väčšinou európskej výroby. Politici by preto mali nakloniť váhu stimulov správnym smerom.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #výroba áut #čipová kríza
Flowers
Články podľa značiek